Obama v rozhovore pre CBS bránil svoju zahraničnú politiku

Washington 16. januára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Susan Walsh)

Barack Obama v noci nadnes – vo svojom zrejme poslednom televíznom interview vo funkcii prezidenta USA – bránil svoju zahraničnú politiku a naznačil svoje plány po odchode z Bieleho domu, kde ho 20. januára vystrieda republikán Donald Trump

OBHAJOBA POLITIKY V SÝRII

Obama sa v rozhovore pre reláciu 60 Minutes, vysielanom televíziou CBS, vyjadril aj k politike svojej vlády voči Sýrii. Vrátil sa i k svojmu výroku z roku 2012, keď na tlačovej konferencii hovoril o vytýčení ‘červenej čiary’, ktorou “sme dali Asadovmu režimu jasne najavo”, že “použitie chemických zbraní by malo obrovské dôsledky”.

V rozhovore pre CBS Obama uviedol, že slovné spojenie “červená čiara” v texte svojho prejavu ani nemal a že improvizoval.

K zásahu nakoniec nedošlo, pretože USA s Ruskom sprostredkovali dohodu, v rámci ktorej sýrsky prezident Bašár Asad sľúbil odovzdať zvyšné sýrske chemické zbrane.

Toto pozdržanie intervencie proti Asadovi je analytikmi považované za “jedno z najkontroverznejších zahraničnopolitických rozhodnutí prezidenta Obamu”. K ozbrojenej akcii sa však vtedy odmietli pripojiť aj vplyvní americkí spojenci Nemecko a Británia.

OBAMA TRVÁ NA TOM, ŽE USA NIE SÚ SVETOVÝM POLICAJTOM

Obama v rozhovore trval na svojom názore, že Spojené štáty nie sú svetovým policajtom. “Ak jediná vec, ktorú môžeme urobiť v Sýrii a znova aj v Iraku, je vyslať tam 200.000 mužov, a naším cieľom je byť nielen policajtom, ale guvernérom tohto regiónu, ak znova urobíme túto chybu, hanba nám!” vyhlásil Obama.

OBAMA O VZŤAHOCH S IZRAELOM

Pre CBS sa Obama vyjadril aj politike USA voči Izraelu. Podľa neho rozširovanie výstavby židovských osád nabralo také rozmery, že to bráni možnosti vytvorenia palestínskeho štátu.

Súčasne odmietol tvrdenia o “veľkej roztržke” vo vzťahoch medzi USA a Izraelom v dôsledku decembrovej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, keď sa USA zdržali pri hlasovaní o rezolúcii odsudzujúcej izraelskú osídľovaciu politiku.

“Vzhľadom na naše investície v tom regióne a náš hlboký záujem o Izrael si myslím, že máme legitímne právo priateľovi povedať, že to (osídľovanie) je problém,” uviedol Obama. Dodal, že takáto izraelská politika “by mohla mať dlhodobé dôsledky pre mier a bezpečnosť v regióne i pre Spojené štáty.”

OBAMA O TRUMPOVOM NÁSTUPNÍCTVE

Odchádzajúci prezident v rozhovore hodnotil osem rokov svojho pôsobenia v Bielom dome. Časť výsledkov, ktoré Obama dosiahol, však jeho nástupca Donald Trump mieni prehodnotiť: ide napríklad aj o vzťahy s Izraelom či zákon o ochrane pacientov a dostupnej zdravotnej starostlivosti, známy ako Obamacare.

Obama priznal, že ide o nezvyčajné odovzdanie moci, a poznamenal, že s týmto jeho výrokom by zrejme súhlasil aj Trump. Obama apeloval na republikánov v Kongrese a Trumpových priaznivcov v krajine, aby zaistili zachovanie “určitých noriem a inštitucionálnych tradícií”, ktoré “neslobodno rušiť, pretože majú svoje opodstatnenie”. V tejto súvislosti sa zmienil o demokracii a súdržnosti.