O rozhodnutí prezidentky, ktoré vyvolalo rozruch – Blaha: Ľudia pôjdu do ulíc

„V pondelok o 17.00 bude pred Prezidentským palácom protest proti tomu, ako Čaputová zneužíva svoju moc a likviduje parlamentnú demokraciu. Madam sa rozhodla, že o politike na Slovensku nerozhodujú politici, ktorých si ľudia zvolia v demokratických voľbách, ale nejaké „dlhodobé koncepcie“, ktoré nám tu vnucujú z Bruselu,“ píše na sociálnej sieti Ľuboš Blaha.

Podľa slov Blahu prezidentka oznámila koniec demokracie na Slovensku. „Nevymenovanie Huliaka nie je o tom, či ho máme radi alebo nie – ľudia pôjdu do ulíc nie za záchranu Huliaka, ale za záchranu demokracie.“

Poslanec a kandidát na podpredsedu NR verejne položil aj niekoľko otázok. „A ja sa pýtam – ak Progresívci nie sú ochotní rešpektovať výsledky volieb a dať priestor politikom, s ktorými nesúhlasia, prečo by sme to mali robiť my? Prečo má dostať Šimečka, ktorého považujeme za nebezpečného progresivistického extrémistu, post podpredsedu Národnej rady? Áno, v demokracii by sme mali vedieť povedať to voltairovské – pane, nesúhlasím s vami, ale urobím všetko pre to, aby ste mohli povedať svoj názor. Ale oni toto nedokážu, tak čo chcú od nás? Ak napríklad v parlamente oni ako opozícia nebudú hlasovať za moju nomináciu, lebo so mnou nesúhlasia, prečo by sme my mali hlasovať za ich nominantov za šéfov výborov, s ktorými nesúhlasíme my?“

Blaha tvrdí, že po rozhodnutí Čaputovej v prípade Huliaka, stratili progresívci akékoľvek práva na to, aby sme akceptovali akékoľvek ich nominácie. „Ak chcú oni kádrovať, prečo nemáme kádrovať my? Doteraz sa tu ako-tak rešpektoval iný názor – aspoň vo výsledku. Toto po včerajšku neplatí. Čaputová to rozmetala ako uragán.

Chmelár je znepokojený 

„Čo ma však znepokojuje, je úplne zbytočný konflikt o Rudolfa Huliaka, ktorý rozohralo zoskupenie Smer – Hlas – SNS. Je to vojna, ktorú koalícia vôbec nepotrebuje, pretože nemôže bojovať na všetkých frontoch,“ píše politológ na sociálnej sieti.

“ Akoby zabudla, prečo vznikla a nedokázala si ujasniť priority. Dnes je dôležité vysporiadať sa s politickými think-tankmi, nie s environmentálnymi občianskymi združeniami. Sú to organizácie ako Globsec, SFPA, Memo 98, IVO a iné, ktoré podkopávajú pozíciu Slovenskej republiky, nie ochranári. Ak sa stále ešte kandidát na ministra životného prostredia Rudolf Huliak pýta, koho zaujíma ochrana korytnačiek alebo mokradí, tak ja vravím, že mňa áno a verím, že nás je veľa. Ak sa pán Huliak ako člen prezídia Slovenskej poľovníckej komory zaujíma iba o poľovnú zver, mal sa uchádzať o ministerstvo pôdohospodárstva a dať pokoj rezortu, o ktorého hlavnú agendu – ochranu prírody – zjavne nemá záujem. No aspoň vedenie tradičnej SNS by mohlo pochopiť, že súčasťou zdravého vlastenectva, národniarstva a konzervativizmu je aj potreba chrániť prírodné dedičstvo Slovenska, a nie zapredať ho obchodu s drevom a inými surovinami,“ dodáva Chmelár.