O jednom predvolebnom Dni Ústavy, kroja a pokrytectva

Prvý september, Deň Ústavy – bol to deň, keď každý mohol preukázať svoj vzťah k štátu Slovenská republika a jeho zvrchovanosti. Tí, ktorých srdcia úprimne a poctivo bijú za svoj štát a jeho zvrchovanosť, aj tí, ktorí z toho chceli iba vytrieskať politické body.

A tak to aj bolo. Pri tejto príležitosti vystúpili viacerí politici s prejavmi, v ktorých zápalisto vysvetľovali aká je Ústava dôležitá, a ako ju treba dodržiavať, čím naznačili svoj hlboký vzťah k nej, a teda aj k Slovenskej republike (písali sme o tom tu alebo tu). To pokrytectvo sa dalo krájať, také bolo husté.

Podstatu veci asi najlepšie opísal jeden z politikov (nie je podstatné, ktorý): „(Ústava) obsahuje odkazy, ktoré odrážajú historické, politické, či kultúrne skúsenosti nášho národa, ktoré sú vskutku jedinečné a pre zachovanie ducha našej spoločnosti podstatné. Tieto odkazy sú však dnes pošliapavané porušovaním Ústavy SR na každodennej báze. Len za posledný rok evidujeme 30 rozhodnutí Ústavného súdu SR o porušovaní nášho najvyššieho legislatívneho dokumentu. Svedčí to o ,rešpekte‘ niektorých politických síl k našej vlasti a ku všetkým občanom, ktorí ju budovali, a ktorí tvoria náš národ.“

Samozrejme, vrcholom všetkého bolo vystúpenie pani prezidentky. Tá s hlbokými povzdychmi konštatovala, že Ústavu nestačí len jeden deň v roku oslavovať, ale predovšetkým ju 365 dní v roku dodržiavať. To povedala prezidentka, ktorá má svoj podiel viny na protiústavnom odovzdaní stíhačiek na Ukrajinu, ktorá ako vrchná veliteľka armády umožnila, aby bolo Slovensko v podstate odzbrojené, ktorá zmarila referendum, ktorá odsunula predčasné voľby na termín takmer až po roku po páde vlády, aby si mohla inštalovať svoju vlastnú bábkovú vládu…

Nikomu z tých ľudí, ktorí tak pekne rečnili o zvrchovanosti Slovenska, neprekáža skutočnosť, že Ústava obsahuje aj Článok 7, odsek 2. Ten hovorí okrem iného, že: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“

Čo k tomu dodať? Opäť len zacitovať Ústavu, Článok 32. Ten hovorí: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Mimochodom, vládnej globalistickej junte, ktorú Deň Ústavy vystavil trápnej situácii vychvaľovať niečo, čo v princípe nenávidia, prišlo vhod, že sa práve v tento deň konal Slovenský deň kroja.

Toto podujatie sa konalo už šiestykrát a je to krásna myšlienka. Naše národné kroje patria medzi najkrajšie a najrozmanitejšie na svete, je to naša národná pýcha, podobne ako náš folklór. Nápad usporiadať toto podujatie práve v Deň Ústavy možno má čosi do seba, veď sa tu dá nájsť spojitosť v tom, že národné kroje a Ústava sú čímsi, čím sa ako Slováci hrdíme. Neviem však, či je najšťastnejšie pospájať to v médiách tak, že si občania môžu myslieť, že to je trvalé spojenie, akoby sme mali „Deň Ústavy a Deň kroja“ ako čosi, čo odteraz patrí k sebe.

Ústava je jedným z podstatných znakov našej tak ťažko skúšanej (a zákerne z úzadia nivočenej) štátnosti, je to podstata, na ktorej má stáť moderná republika. Ľudový kroj, akokoľvek najkrajší v Európe a možno na svete, je predsa len symbolom vidieka a minulých čias. Dátumová zhoda je iste len náhodná, ale kto chce, ten v príliš tesnom mediálnom spojení týchto dvoch symbolov ľahko uvidí odkaz, že slovenská Ústava je len čosi folklórne, zápecnícke, prehistorické. No možno sme len paranoidní a už všade vidíme podobné zlomyseľné a nepriateľské odkazy ako nám poslal napríklad „úžasný“ vizuál bratislavského Divadla P. O. Hviezdoslava na novú divadelnú sezónu (viď tu). Kiežby. Faktom je, že akousi náhodou sa viaceré médiá neunúvali jasne zvýrazniť, že Deň Ústavy je štátny sviatok, kým Slovenský deň kroja je kultúrne podujatie. Tak či onak, máme to šťastne za sebou. Ešte 28 dní. Dúfajme.