NPOA:Protipovodňové opatrenia vládneho programu sa podľa prieskumu osvedčili (2)

Košice 21. marca (TASR) – Protipovodňové opatrenia realizované v rámci vládneho programu revitalizácie krajiny z rokov 2010-2012 sa osvedčili a mali by pokračovať. Tvrdí to Nadácia na podporu občianskych aktivít (NPOA) na základe prieskumu, ktorá uskutočnila medzi starostami obcí zaradených do programu.

Do prieskumu sa zapojilo 218 starostov z celkového počtu 488 zapojených obcí (45 percent). Z prijatých odpovedí viac ako tri štvrtiny starostov považuje program revitalizácie krajiny za správny prístup z hľadiska protipovodňovej prevencie, protieróznej ochrany, ako aj prevencie proti suchu. Väčšina starostov – 70 percent považuje daný program za užitočný a zmysluplný spôsob zamestnávania nezamestnaných a 89 percent by v revitalizácii krajiny chcela nejakou formou pokračovať. V podpore programu sa pritom starostovia zhodujú bez ohľadu na stranícku príslušnosť, konštatovala NPOA.

"K prieskumu sme pristúpili preto, aby sme sa vedeli pozrieť na výsledky programu cez očí tých, pre ktorých bol určený," uviedla dnes v Košiciach pre novinárov riaditeľka NPOA Katarína Vajdová. Prax podľa nej ukázala, že iba obce a ich obyvatelia majú najlepšiu znalosť miestnych pomerov, vedia a chcú robiť na obnove krajiny to, čo veľké štátne podniky a organizácie nedokážu.

Analytik NPOA Juraj Kohutiar konštatoval, že v prieskume rezonovala silná podpora programu revitalizácie naprieč politickým spektrom. "Ak existuje nejaká súvislosť, tak nie je politická. Podpora programu je zvyčajne vyššia u starostov, ktorých obce boli viac trápené povodňami." povedal.

Program revitalizácie krajiny ako nový prístup k prevencii pred povodňami spustila bývalá vláda Ivety Radičovej, v súčasnosti sa v ňom nepokračuje. Budovanie hrádzok, zádržných systémov či úprava lesných ciest vyvoláva stále polemiku odborníkov o ich účinnosti.

Prieskum sa podľa nadácie realizoval preto, že doteraz neboli vyhodnotené prínosy a nedostatky programu. V prospech jeho pokračovania sa vyjadrili aj traja starostovia prítomní na tlačovej konferencii. „Neviem pochopiť, prečo sa v programe revitalizácie nepokračuje. Bol jednoduchý, zrozumiteľný každému a v našej obci som nepostrehol žiaden negatívny ohlas. Ak chceme chrániť naše obce pred nepredvídateľnými následkami povodní, nemáme inej cesty ako robiť takéto jednoduché, dostupné a vlastnými občanmi budované objekty. Je to v záujme ochrany majetku obcí, občanov a prírody," hovorí starosta Snežnice (okr. Kysucké Nové Mesto) Ján Pokrivka.

Podľa starostu obce Krivany (okr. Sabinov) Jána Šejirmana sa konečne začalo niečo robiť aj mimo tokov, aby voda zostávala v krajine a zamedzilo sa prívalovým vlnám. Odmietol pritom zosmiešňovanie prehrádzok ako prevencii pred prívalovými povodňami. Tvrdí, že do opatrení treba zahrnúť aj poľnohospodárov a lesníkov. "Verím, že ten program v nejakej podobe bude pokračovať, aby potom išlo čím menej peňazí na odstraňovanie následkov povodní," konštatoval.

Starosta Matiašoviec (okr. Kežmarok) Marián Štefaňák konštatoval, že tri drobné potôčiky v obci sa v minulosti počas lejakov rozzúrili v priebehu 15 minút ."Ihneď po ukončení projektu bol prudký lejak, keď hladina rieky dosahovala vysoké stavy a určite aj vďaka vybudovaným vodozádržným opatreniam sme v obci nezaznamenali zvýšenie hladiny na všetkých ostatných prítokoch tečúcich cez katastrálne územie," povedal.

Igor Urbančík z Centra pre rozvoj verejnej správy upozornil, že v zmysle zákona o ochrane pred povodňami obec riadi a zabezpečuje vykonávanie opatrení na ochranu pred povodňami na území obce. Ide pritom najmä o preventívne opatrenia, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody, zmenšujú maximálny prietok povodne alebo chránia intravilán pred zaplavením. "Snahy úradníkov spochybniť aktivity obcí sú preto zásahom do kompetencií samospráv," zdôraznil.

Príklady zo zahraničia i Slovenska podľa Michala Kravčíka z mimovládnej organizácie Ľudia a voda dokazujú účinnosť opatrení a významné zlepšenie vodozádržnej schopnosti krajiny. "Aj preto budeme v spolupráci so samosprávami hľadať spôsoby ako pokračovať v obnove krajiny a ochrane pred povodňami, suchom a klimatickými zmenami. Prvým krokom je spustenie kampane na využitie dvoch percent z daní na obnovu krajiny a tvorbu pracovných príležitostí pre dlhodobo nezamestnaných," uviedol.

Podľa Kravčíka, ktorý pôsobil ako výkonný manažér vládneho programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu, celkové náklady na tento projekt boli zo štátneho rozpočtu 24 miliónov eur a z eurofondov 18 miliónov eur, zamestnaných bolo cez neho 7700 nezamestnaných.

Séria podujatí k danej problematike sa začína dnes prvou regionálnou konferenciou v košickej mestskej časti Ťahanovce, na ktorej sa stretávajú starostovia, primátori a vodní inžinieri z východného Slovenska.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR reagovalo, že nemá k dispozícii výsledky žiadnej odbornej štúdie, ktorá by preukázala efektívnosť programu revitalizácie krajiny z hľadiska ochrany proti povodniam. "Práve naopak, pri výstavbe tzv. hrádzok úplne chýbali odborné argumenty, ako čísla o ich efektívnosti. Výstavbe chýbala akákoľvek odborná diskusia a vodohospodári mali zákaz kritizovať prístup a realizáciu podľa predstáv autorov programu. Výsledky spomínaného prieskumu rezort nemá, vníma však fakt, že pri jeho prezentácii bol aj manažér projektu, pán Kravčík, ktorého organizácia z programu priamo finančne profitovala," uviedol pre TASR Maroš Stano z komunikačného odboru MŽP SR.

Ministerstvo a Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) vnímajú podľa neho metódu zadržiavania vody v krajine ako súčasť komplexu viacerých opatrení a nepovažuje ju za zlú. "Na to, aby sa dosiahla čo najvyššia účinnosť ochrany pred povodňami je potrebná kombinácia rôznych druhov opatrení a nie účelový výber len jednej z nich. Preto treba ísť aj cestou celého komplexu opatrení, vrátane využitia hrádzí, hatí, poldrov, odvodňovacích kanálov, zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, odstraňovania nánosov z koryta a údržby tokov. Len tak je možné účinne chrániť krajinu pred veľkou vodou," dodal Stano.

UPOZORNENIE: Správa je rozšírená o 13.-14. odsek. TASR ponúka k správe zvukový záznam.