Novým kubánskym prezidentom je Miguel Díaz-Canel

Havana 19. apríla 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Alejandro Ernesto)

Kubánsky parlament zvolil vo štvrtok podľa očakávaní za nového prezidenta krajiny Miguela Díaza-Canela, ktorý bol jediným kandidátom na nástupcu Raúla Castra na tomto poste. Informovala o tom agentúra AP.

Doterajšia 86-ročná hlava štátu odovzdala v záverečný deň dvojdňového zasadnutia kubánskeho Národného zhromaždenia funkciu svojmu nástupcovi Díazovi-Canelovi. Poslanci ho zvolili v tajnom hlasovaní 99,83 percenta hlasov.

Ako zhodnotila agentúra AP, zvolením 57-ročného Díaza-Canela sa presunula vláda tejto ostrovnej krajiny prvýkrát po takmer 60 rokoch do rúk politika mimo rodiny Castrovcov.

Raúl Castro ostáva naďalej na čele vládnucej Komunistickej strany Kuby, ktorá dohliada na politické a sociálne aktivity. Prezidentský post zastával od roku 2008. Vo funkcii vtedy vystriedal svojho brata, medzičasom zosnulého vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra. Castrovci vládli na Kube od roku 1959.

Díaz-Canel má rád Rolling Stones a používa iPad

Nový kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel je relatívne neznámym funkcionárom Komunistickej strany Kuby. Napriek tomu, že už vyše päť rokov zastáva post kubánskeho viceprezidenta, vedia o ňom aj samotní Kubánci pomerne málo.

Päťdesiatsedemročný Díaz-Canel, ktorý niektorým pripomína amerického herca Richarda Gera, bol prvým podpredsedom kubánskej Štátnej rady od februára 2013.

Odvtedy sa o ňom hovorilo ako o možnom nástupcovi súčasného prezidenta Raúla Castra. Oficiálne kubánske médiá však o Díazovi-Canelovi doposiaľ prinášali prevažne len kusé informácie týkajúce sa jeho domácich a zahraničných ciest, píše časopis USA Today.

Miguel Mario Díaz-Canel, ktorý sa narodil v stredokubánskom meste Placetas a absolvoval univerzitné štúdium elektrotechniky, má však za sebou dlhú politickú kariéru. Už ako mladý dvadsiatnik sa stal členom a čoskoro popredným funkcionárom Ligy mladých komunistov, mládežníckej organizácie vládnucej štátostrany. Neskôr bol komunistickým šéfom v kubánskych provinciách Villa Clara a Holguín.

V roku 2003 ho zvolili za člena politbyra ústredného výboru, teda najvplyvnejšieho mocenského orgánu komunistickej strany. O šesť rokov neskôr sa stal ministrom školstva. Pred piatimi rokmi nastúpil na post prvého viceprezidenta ako vôbec prvý funkcionár, ktorý sa narodil po kubánskej revolúcii.

V tejto pozícii sa opakovane stretával so zahraničnými predstaviteľmi cestujúcimi na Kubu a stál na čele kubánskych vládnych delegácii smerujúcich do Ruska, Číny a mnohých ďalších krajín. Viac pozornosti mu kubánske médiá začali venovať až v posledných mesiacoch. V publikovaných úryvkoch vyjadroval vernosť odkazu vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra, princípom marxizmu-leninizmu a boja proti imperializmu, ale aj sľuboval väčšiu vnímavosť vlády pre potreby bežných Kubáncov.

Nedostatok oficiálnych podrobnejších informácií týkajúcich sa Díaza-Canela je podľa niektorých pozorovateľov zámerný. Odborník na medzinárodné vzťahy z americkej Kolumbijskej univerzity Christopher Sabatini uviedol, že kubánsky režim starostlivo buduje imidž Díaza-Canela ako politika, ktorý je oddaným komunistom, ale zároveň má bližšie k mladšej generácii než staršie stranícke kádre.

“Má rád Rolling Stones. Má rád Beatles. Má iPad. Opakujú nám to stále dokola. To mi naznačuje dobre zorganizovanú PR kampaň,” povedal Sabatini podľa USA Today.

Kubánske médiá napríklad stále pripomínajú, že Díaz-Canel bol jedným z prvých kubánskych činiteľov, ktorý si priniesol na rokovanie vlády laptop a ktorý presadzoval používanie moderných technológií v kubánskych školách.

Viaceré vyjadrenia nového kubánskeho prezidenta však naznačujú, že vo vzťahu k disidentom či slobodným médiám bude postupovať rovnako tvrdo ako jeho predchodcovia.

Raúl Castro okrem toho plánuje zostať až do roku 2021 šéfom kubánskej komunistickej strany, čo je funkcia s rozsiahlymi právomocami, medzi ktoré patrí i dohľad nad jeho nástupcom.

Stanica BBC pripomína, že Díaz-Canel bude musieť v prezidentskej funkcii riešiť prioritne najmä hospodárske problémy a pokúsiť sa oživiť stagnujúcu kubánsku ekonomiku. Podľa BBC sa od neho nedajú očakávať nijaké veľké a náhle zmeny, aspoň nie v krátkodobom horizonte.