Nový národný projekt rozšíri monitorovanie životných podmienok Rómov

„Hlavným cieľom druhej fázy národného projektu je zabezpečiť kontinuálne a metodicky štandardizované monitorovanie a hodnotenie verejných politík a pokroku pri napĺňaní Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030. Účelom je, aby štát, samosprávy a ďalší aktéri mali pri rozhodovaní k dispozícii kvalitné, aktuálne a vzájomne porovnateľné údaje a mohli svoje opatrenia nastavovať presnejšie podľa reálnych potrieb,“ priblížil ÚV.

Tvrdí, že ambíciou projektu je prepájať zhromažďovanie dát s hodnotením toho, či zavedené opatrenia fungujú, aké výsledky prinášajú a kde je potrebné verejné politiky upraviť. Analytické a hodnotiace výstupy sa budú dať využiť pri tvorbe, implementácii a revízii politík na národnej, regionálnej aj miestnej úrovni. Dáta sa budú sledovať najmä v oblastiach vzdelávania, zamestnanosti, bývania, zdravia, boja s protirómskym rasizmom a participácie, uviedol úrad.

Jedným zo zdrojov údajov podľa ÚV zostane špecializované zisťovanie EU SILC_MRK, ktoré poskytuje údaje o príjmoch a životných podmienkach rómskej populácie a ľudí žijúcich v marginalizovaných rómskych komunitách. Zisťovanie sa realizuje raz za tri roky v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Úrad doplnil, že ďalšie zisťovanie je plánované na roky 2027 až 2028. „Počas projektu vznikne aj najmenej päť tematických analýz, ktoré budú reagovať na hlavné oblasti Stratégie 2030 a podľa charakteru témy môžu kombinovať kvantitatívne aj kvalitatívne výskumné metódy,“ poznamenal.

Projekt bude tiež pokračovať vo vyhľadávaní a vyhodnocovaní úspešných nástrojov, postupov a intervencií v oblasti inklúzie Rómov. Tie sa budú tematicky analyzovať tak, aby bolo možné identifikovať opakujúce sa prvky úspechu, posúdiť prenos riešení a formulovať odporúčania na ich širšie využitie, uviedol ÚV.

Pokračuje, že súčasťou projektu budú tri prieskumy verejnej mienky venované témam súvisiacim s rómskou populáciou, pričom celkovo z nich vznikne šesť výstupných správ.
Novinkou druhej fázy bude analýza veľkých dát. Uplatniť sa môže napríklad pri skúmaní diskriminácie, nenávistných prejavov, prístupu k službám či ďalších javov na sociálnych sieťach, v médiách alebo vo verejnom priestore. „Počas projektu sa predpokladajú približne dve takéto analýzy,“ povedal úrad vlády.

Druhá fáza projektu využije podľa ÚV aj výsledky sociografického mapovania rómskych komunít realizovaného počas prvej fázy. Tvrdí, že vznikne samostatná štúdia, ktorá bude obsahovať aj porovnanie vybraných ukazovateľov s Atlasom rómskych komunít 2019. To umožní sledovať, ako sa situácia v komunitách vo vybraných oblastiach v priebehu rokov menila.

„Schválený projekt počíta celkovo až s 30 dokumentmi, analýzami, štúdiami a správami súvisiacimi s implementáciou, monitorovaním a hodnotením. Všetky výstupy a dáta budú v maximálnej možnej miere dostupné aj verejne,“ skonštatoval ÚV.