Novozélandský manželský pár žije v lese. “Neplánujeme sa vrátiť do civilizácie”

Wellington 28. novembra 2017 (HSP/DM/Foto:YouTube)

Pre mnohých ľudí je vyhliadka na život bez auta, smartfónu, notebooku a hodiniek nemysliteľná. Avšak Miriam Lancewoodová žije bez všetkých týchto vecí a svoj život považuje za dokonalý

33-ročná Miriam Lancewoodová, ktorá pôvodne pochádza z Wehlu v Holandsku, strávila posledných sedem rokov v novozélandskej púšti so svojim 63-ročným novozélandským manželom Petrom.

Pár sa pôvodne rozhodol žiť iba jeden rok bez moderných technológií a potrieb spoločnosti, ako je elektrina, no aj po siedmich rokoch, stále žije vo voľnej prírode. Podľa Miriam Lancewoodovej nemajú v úmysle vrátiť sa domov „do civilizácie“.

Miriam a Peter Lancewoodoví prišli s myšlienkou žiť na púšti v južnom Marlborough deň potom, čo dokončili túru v Holandsku. “Chceli sme byť súčasťou prírody, než len ju pozorovať,” povedala Lancewoodová pre Daily Mail Australia. “Uvažovali sme, či by sme mohli prežiť rok vo voľnej prírode.”

A tak, nasledujúc svoju myšlienku radikálne odlišného spôsobu života, sa pár začal pripravovať na Nový Zéland. “Zbalili sme dve tašky s hmotnosťou 85 kg so všetkým, čo sme potrebovali, od ovsa až po sušené mlieko, kvasnice, med, ryžu a zeleninu. Vypočítali sme všetko perfektne, vrátane čajových vreciek,” povedala Lancewoodová.

Ambiciózny pár pred príchodom na Nový Zéland trénoval pomocou niekoľkých 10-dňových výletov cez buš a trénoval zapálenie ohňa počas dažďa. Miriam Lancewoodová doma pôsobila ako učiteľka telesnej výchovy.  “Vedela som, ako strieľať s lukom a šípmi na ciele. Ale nevedela som, aké ťažké je strieľať na niečo, čo sa pohybuje,” zasmiala sa.

Pár vyrazil na juh Marlborough na konci roka 2010, kde prežil zimu, potom sa presunul do oblasti Nelsonských jazier a neskôr na západné pobrežie na leto a na jeseň- “Boli sme úplne závislí od počasia, nevedeli sme, aký je čas a koľko je hodín,” povedala Lancewoodová. “Vstali sme, keď slnko vstalo a spali sme, keď zašlo. V zime sme museli spať 13 alebo 14 hodín, no na začiatku to nebol dobrý spánok. Zobudili sme sa s bolesťami z toho, ako sme sa pokúšali udržať v teple. Vedeli sme, že potrebujeme loviť, aby sme získali energiu.”

Miriam Lancewoodová ten rok ulovila svoje prvé zviera. Predtým bola väčšinu svojho života vegetariánka, ale uvedomila si, že bude musieť loviť, aby prežila. 33-ročná žena lukom a šípom zastrelila svoju prvú kozu. “Spomínam si, že vtedy som myslela, že je to hrozné, ale neskôr som sa cítila veľmi hrdo,” povedala.

Pre kočovný pár sa život v divočine čoskoro stal prirodzeným. Keď potrebovali doplniť zásoby jedla, dostali sa do rôznych miest. „V prírode nemáte peniaze. Keď sme šli do mesta, samozrejme sme si museli vybrať peniaze z banky. Ale často sme hrali na gitaru v nákupných centrách, aby sme nejaké peniaze získali. Je úžasné, o koľko lepšie sa cítite, ak sa zbavíte moderného života. Spánok prichádza veľmi ľahko, keď je myseľ tichá. V meste som nikdy nemohla spať.”

Hoci jej chýbajú niektoré veci, napríklad kontakt so svojou rodinou, Miriam Lancewoodová uviedla, že vytvorila systém, v ktorom píše rodičom listy, ktoré dáva okoloidúcim lovcom. Tí ich odošlú poštou. “Moji rodičia mi odpovedajú tiež poštou, ktorú si vyzdvihujem každé dva až tri mesiace, keď som v meste,” povedala.

Lancewoodová však tiež uviedla, že uprednostňuje ich novú kvalitu života, a tak – po prvom roku – sa rozhodli, že zostanú vo voľnej prírode. “Ten pokojný pocit, ktorý máte v živote vo voľnej prírode, je neopísateľný,” povedala. “Navyše nemám žiadny domov a záložný plán, takže to muselo fungovať!”

Lancewoodová vysvetlila, že za sedem rokov strávených vo voľnej prírode sa naučila veľa, ale najväčšia a najdôležitejšia lekcia zo všetkého je, akí sme “bezvýznamní”. “Naučila som sa, aké malé sú naše problémy, a kvôli tomu sa moje osobné problémy zdajú byť maličké a úbohé. Bola to obrovská pomoc pre moju úzkosť. Cítim sa šťastná, zdravá a skúmanie mi dáva veľa radosti a energie. Prečo by som sa vracala k môjmu starému životu?”.

Lancewoodová napísala knihu Woman in the Wilderness o svojom inšpiratívnom dobrodružstve a o tom, čo sa naučila. Pár plánuje v budúcnosti žiť v prírode vo východnej Európe: “Som trochu nervózny z niektorých zvierat, ako sú medvede, ale tiež by som rada objavila divoké miesta vo východnej Európe,” povedala. “Ak chcete niečo takéto urobiť, musíte byť dostatočne fyzicky silný a mať dosť vytrvalosť. Ale odporúčam to mnohým ľuďom. Nemyslím si, že sa k civilizácii vrátim.”