Bratislava 1. januára 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR)

Príjemné sviatočné popoludnie, milí spoluobčania. Niektorí z vás možno ešte sedia pri sviatočnom novoročnom obede. Niekde bol možno bohatší, v niektorých rodinách alebo celých oblastiach bol možno chudobnejší. Ale práve počas sviatkov si najviac uvedomujeme, že to, čo nás robí šťastnými, napĺňa pocitom radosti aj hrdosti, nie je to, koľko a aké vecí máme na stole, ale s kým môžeme za tým stolom sedieť.

Rád by som vám všetkým zaprial to najdôležitejšie. Šťastie. Lásku v rodinách, zdravie, porozumenie medzi blízkymi, priateľmi a kolegami, ľudskosť a harmóniu okolo nás. Rád by som vám zaprial schopnosť a možnosť, ak niekoho máme radi, povedať mu to dnes. A aby sme sa nielen dnes, ale v priebehu celého roka vedeli s našou pozornosťou podeliť aj s tými, ktorí mali v živote menej šťastia. Pre ktorých je možno ich najväčším a jediným očakávaním od nového roka trochu ľudskosti a porozumenia od svojho okolia a od spoločnosti.

Väčšina ľudí máva v tento deň veľmi podobné želania. Či nám uplynulý rok priniesol sklamanie, núdzu či odchody blízkych, alebo máme za sebou dobrý a úspešný rok – obyčajne si zaželáme, aby začínajúci rok bol aspoň taký dobrý, ak nie lepší ako ten minulý. Myslím si, že nemôžeme urobiť chybu, ak si práve dnes pripomenieme, že naše životy veľakrát ovplyvňujú náhody alebo okolnosti, ktoré nedokážeme ovplyvniť. A niekedy ani najväčšie úsilie človeka nedokáže premôcť nepriaznivý osud. Preto úcta ku každému človeku, ktorý takémuto osudu statočne čelí, pochopenie, povzbudenie alebo podaná ruka by nemali byť len výsadou sviatočného dňa. Dovoľte mi k môjmu osobnému želaniu vám všetkým dodať aj jeden citát: Ak sme pomohli dúfať čo len jednému človeku, nežili sme nadarmo.

Sme rôznorodá krajina, spoločenstvo ľudí s miliónmi pestrých, jedinečných a dôležitých životných príbehov. Ale každá krajina je viac než len súhrn osobných životných osudov. Sme rozdelení v názore, či sa Slovensko uberá správnym alebo nesprávnym smerom. Na druhej strane dnes už v skutočnosti u nás neexistujú podstatné rozdiely v tom, čo očakáva väčšina ľudí. Bez ohľadu na politické názory, životnú skúsenosť alebo osobnú situáciu.

Väčšina ľudí očakáva, a želá si žiť v krajine, kde štát bude stáť v prvom rade na strane slušných a pracovitých ľudí. Aby tí, ktorí pracujú a vedia pracovať, ktorých je väčšina, ktorí sa dokážu postarať o seba a o svoje rodiny, mohli byť úspešnými – ale potrebujú, aby štát stál na ich strane. Väčšina ľudí si tiež želá štát, ktorý bude sociálne vnímavý. Ale nie v podobe hesiel a kampaní, ale voči konkrétnym ľuďom, ktorí sa nepriazňou osudu alebo v chorobe ocitnú v neriešiteľnej životnej situácii. Mnohé krajiny – malé, ale aj podstatne väčšie a početnejšie – dokážu zabezpečiť, aby takáto podpora a pomoc bola účinná a adresná – my to musíme dokázať tiež.

Som tiež presvedčený, že väčšina z nás dobre rozumie, že potrebujeme nielen štát, ktorý stojí na strane ľudí, ale aj štát, ktorý dobre funguje. A to okrem iného znamená, že dokáže rýchlo reagovať a flexibilne povzbudzovať užitočné projekty a dobré myšlienky, ktoré budú Slovensko posúvať ďalej. Slovensko nie je také veľké a bohaté, aby sme si mohli dovoliť nechať nepovšimnuté inovatívne projekty a spoločensky prospešné iniciatívy. Aby aktívni, inovatívni ľudia museli bojovať o pozornosť a priazeň štátnych úradov a inštitúcií namiesto toho, aby boli podporovaní alebo, čo by bolo ešte prospešnejšie, aktívne vyhľadávaní.

Prečo o tom hovorím? Pre Slovensko je typické, že sme dokázali byť vynaliezaví a kreatívni aj vtedy, keď nám nepriali okolnosti – historické, spoločenské, alebo politické. A som presvedčený, že nám tieto schopnosti zostali – a prejavujú sa aj dnes. Ak si to okolnosti vyžadujú, dokážeme byť aj prispôsobiví, v tom najlepšom slova zmysle: veľakrát musíme prekonávať prekážky, ktoré inde neexistujú, a darí sa nám dosiahnuť veci, aké by sme nikdy nedokázali bez našej schopnosti prekonať zlé podmienky a byť vynaliezaví.

A rovnako je pravda, že ľudia u nás dokážu uniesť aj veľa námahy a odriekania, ak vieme, že to má zmysel a ak máme cieľ. Či už je to dobrá škola pre svoje deti, slušný život pre naše rodiny, živnosť alebo rodinný podnik, alebo vysnívaný projekt, ktorému veríme, ale nie vždy, a nie ľahko, a nie na prvýkrát sa podarí. Máme na čom na Slovensku stavať. Rád by som pri príležitosti príchodu nového roka vyslovil úctu a povzbudil všetkých ľudí u nás, ktorí dnes tieto vlastnosti odovzdávajú na prospech svojich rodín, svojej práci a na prospech celého Slovenska. Vďaka nim ľudia u nás vedia tvoriť aj v ťažkých podmienkach, vďaka nim dokážu uspieť vo svete, vďaka nim sa veci hýbu – a Slovensko je nielen krásna, ale aj dynamická životaschopná krajina.

Máme u nás stále veľa problémov. Veľa nespravodlivých sociálnych rozdielov, priveľa regionálnych nerovností a stále priveľkú nerovnosť šancí. Dnes ale nechcem rozoberať jednotlivé problémy, ktoré ako krajina máme. Na to sú iné príležitosti. Čo chcem ale zdôrazniť je, že určite nie je pravda, že by sme nepoznali riešenia týchto problémov. Niektoré sa úspešne uplatnili vo svete, a neraz ich máme na papieri aj u nás. Zatiaľ nám však chýba dôslednosť a myslím, že aj praktický prístup. Za všetky jeden konkrétny príklad, ktorý máme v čerstvej pamäti: Postupne sa u nás zaviedli zložité pravidlá na to, aby sa nerozkrádali štátne peniaze, peniaze občanov nášho štátu. Ale prípady neoprávneného obohacovania sa na úkor pacienta alebo verejných zdrojov vôbec sa napriek týmto zložitým pravidlám neustále opakujú. Akoby žiadne pravidlá ani neexistovali. Pritom všade, kam prídem – či už na školách, alebo v obciach a mestách – počujem to isté: presadiť užitočné veci, užitočné projekty trvá pridlho, pretože máme zložité pravidlá.

Toto je stav, žiaľ nie ojedinelý, kedy poctiví iniciatívni ľudia nedokážu poctivým prístupom prekonať také prekážky, ktoré iní – nepoctiví ľudia – ľahko obídu. A to je stav, s ktorým sa u nás nesmieme zmieriť. Pretože všetko ostatné dokážeme zvládnuť, ak budú mať poctiví ľudia navrch. Chcem ale zdôrazniť, že by sme nemali podliehať takým názorom, že ľudia aj tak u nás nemôžu nič zmeniť. Aj v nedávnych komunálnych voľbách sa ukázalo, že na mnohých miestach dokázali ľudia presadiť zmenu, hoci to vyzeralo nepravdepodobné. Minulý rok o takomto čase mohlo vyzerať rovnako nepravdepodobné, že v krátkom čase dôjde k významným zmenám napríklad v súdnictve. Alebo že si ľudia, verejná mienka, vynútia ďalšie zmeny aj v niektorých iných prípadoch.

Samozrejme, skutočné zmeny sa nerodia ľahko ani rýchlo. Ale budem stále pripomínať, že žiaden boj nie je prehraný, kým sa sami nevzdáme, a že nič nie je dané, pokiaľ sa s tým sami nezmierime. Rok, ktorý sa začal, je už v skutočnosti rokom predvolebným. Nemienim hovoriť o politike a o politických stranách. Ale bude to rok významných možností diskutovať o spravovaní nášho štátu, o fungovaní inštitúcií, a o riešeniach. Bude to rok, v ktorom môžete vy, občania, vyvinúť naozaj účinný tlak na politikov, aby ich programom bolo zlepšenie. Aby už pred voľbami ukázali, aké reálne výsledky a činy stoja za nimi, čo chcú zachovať a aké zmeny potrebujeme. A ako chcú reálne tieto zmeny – napríklad v boji s korupciou – presadiť. Budeme mať príležitosť pozorne počúvať, čo kto dokázal, čo kto hovorí a ako si predstavuje budúcnosť. Máte právo byť dôslední v otázkach a nároční na odpovede. Prosím, nerezignujte na toto svoje právo, ale chcem vás tiež požiadať – nedajte sa spútať nedôverou. Nedôvera sa nesmie stať základným pocitom, s ktorým pristupujeme k dôležitým výzvam našej krajiny.

Ako prezident vám môžem sľúbiť, že budem robiť to, s čím som pred pol rokom vstúpil do úradu. A budem stále pripomínať, čo odo mňa počujete často: Nič nie je dané, dokiaľ sa s tým sami nezmierime. Nemôžem v mojom príhovore ku vám vynechať tému, ktorá v nás všetkých vyvolávala minulý rok veľké obavy. A žiaľ, stále trvá. V susednom štáte za našou východnou hranicou umierajú ľudia a státisíce ľudí zo strachu o život museli opustiť svoje domovy. Môžeme mať na rôzne veci, ktoré sa stali, rôzne názory. Ale sú princípy, ku ktorým by sme mali mať rešpekt, za ktorými by sme mali stáť, lebo žijeme v krajine, ktorá má svoju vlastnú bolestnú historickú skúsenosť, a žijeme v Európe, kde tieto princípy boli a sú dôležité. Iste by sme nesúhlasili, ak by si znova – tak ako sa to v 20. storočí prihodilo Československu – ktokoľvek zrazu nárokoval na územie nášho štátu, Slovenskej republiky. Keby na naše územie vnikli cudzie vojská. Keby nás na Slovensku niekto označoval za sféru svojho vplyvu. Keby sme o našej budúcnosti, o usporiadaní nášho štátu, o tom, kam chceme patriť, ako a s kým chceme spolupracovať – keby sme o tom nesmeli rozhodovať výlučne my sami. Nikto nemá návod, ako na túto novú situáciu v Európe reagovať. Ale čo chcem dnes povedať, je to, že základné princípy suverenity, sebaurčenia a sebarozhodovania nesmieme dovoliť spochybňovať. Je v našom vlastnom záujme, aby Slovensko svojimi činmi prispievalo k tomu, aby Európa bola v tejto zásadnej otázke jednotná. Aby Európska únia dokázala tieto princípy obhájiť aj v celkom novej situácii, ktorú sme nečakali, ktorú sme si neželali, a ktorá bude v tomto roku veľkou skúškou mieru, slobody a budúcnosti Európy na dlhý čas.

Milí spoluobčania, dnešný deň je aj výročím vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Pred koncom minulého roku sa v celoslovenskom prieskume pýtali ľudí, či môžeme byť hrdí na svoju vlasť za to, čo sme dosiahli za doterajšie obdobie našej samostatnosti. Áno – som hrdý na naše Slovensko – odpovedali až dve tretiny ľudí. Dnes si ale veľa ľudí u nás kladie otázku, či dokážeme otvoriť novú, zaujímavú kapitolu nášho spoločného príbehu. Či dokážeme nájsť energiu, aby sme sa opäť dokázali nadchnúť pre takú víziu, pre takú budúcnosť Slovenska, ktoré bude vzbudzovať záujem a rešpekt vo svete. Či dokážeme nájsť energiu a postaviť víziu, ktorá by nás motivovala, inšpirovala a spojila, ktorou sa presadíme tak, aby sme z toho mali úžitok u nás doma. Aj na takých miestach, kde sa ľuďom darí menej. Osobne som presvedčený, že áno. Že to môžeme dokázať. Ak sa oprieme o to najcennejšie, čo Slovensko má: o pracovitých, slušných, poctivých a vynaliezavých ľudí.

Želám nám všetkým, nášmu Slovensku, aby sa nám to podarilo. Želám vám šťastný nový rok 2015.