Pripomeňme si v krátkosti životopis tohto nového mučeníka:

Sluha Boží otec Oros bol zavraždený pre svoju vieru 27. augusta 1953. Ako sa vyjadril nebohý vladyka Milan Šašik CM pri prezentácii knihy o živote tohto mučeníka a vyznávača viery: “Pavlo Oros slúžil Bohu celým svojim životom. Je žiarivým príkladom hlbokej duchovnej lásky k Ježišovi Kristovi.”  

Petro Oros sa narodil 14. júla 1917 v rodine gréckokatolíckeho kňaza na území dnešného Maďarska. Po prvej svetovej vojne sa rodina presťahovala na územie Podkarpatskej Rusi, dnes Zakarpatskej Ukrajiny. V roku 1919 mu zomrel otec a roku 1926, keď mal len deväť rokov aj matka. Vychovala ho rodina otca Sabova v Skotárskom. V roku 1937 maturoval na gymnáziu v Chuste a vstúpil do seminára v Užhorode. Dňa 28. júna 1942 bol vysvätený na kňaza. V roku 1943 sa kvôli vojne zúčastnil na kurze pre vojenských kaplánov v Barci pri Košiciach. Prvým pôsobiskom bola služba kaplána vo farnosti Veľké Komjaty v okrese Sevľuš (dnešný Vinohradiv). V roku 1946 nastupuje na uvoľnenú farnosť v obci Bilky v Iršavskom okrese.

Od roku 1948 sa miestne orgány snažili o jeho prechod na pravoslávie. Keď odmietol, bola mu zakázaná dušpastierska služba. To ho však nemohlo zastaviť vo svedomí a spolu s otcami Ivanom Margitičom (neskorším pomocným mukačevským biskupom), Ivanom Romanom a Ivanom Čengerim potajme slúžil veriacim v dnešných okresoch Iršava a Vinohradiv. Jeho nezlomnosť rozzúrila mocných. Počiatkom roka 1953 bol zatknutý a niekoľko týždňov strávil vo väznici. V to leto pri pokuse chytiť ho po tajnom slávení liturgie, mu okolo uší zazneli prvé dva výstrely. Nepriateľ však minul. V neustálom nebezpečenstve a bez odpočinku sa o. Peter čoraz viac blížil ku dňu svojho mučeníctva.

V predsviatok sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky, 27. augusta 1953 (podľa juliánskeho kalendára,) prišlo na jeho tajnú liturgiu v obci Veľké Komjaty mnoho veriacich. Petro Oros ich spovedal a dával sväté prijímanie. Otec Peter cítil nebezpečenstvo a tak sa na cestu ďalej vydal až nad ránom a prišiel na železničnú stanicu obce Silce. Na ceste ho sprevádzala Katarína Stanková. Keď táto žena odišla kúpiť lístok na vlak, pristúpili k nej milicionári a pýtali sa, kde je otec Peter. Žena nechcela prezradiť, ale o. Orosa udal jeden výhybkár. Zatknutého otca Petra odviedol milicionár smerom na Zariččja.

Neďaleko prícestného kríža (ktorý je tam dodnes) požiadal o. Peter milicionára, aby ho pustil. Misionár však odpovedal: „Pomodli sa, lebo je to tvoj koniec.“ Otec Petro pokľakol a požil Eucharistiu, ktorú mal pri sebe. Nasledovali dva výstrely a kňaz padol na zem. Guľka prešla jeho bradou. Žena utiekla k najbližšiemu domu a zavolala ľudí. Pribehol aj starosta. Osočil sa na milicionára, ktorý mu však povedal: „Mlč, lebo tak naložím i s tebou.“ Príslušník milície sa neskôr kamarátom pochválil, že za túto vraždu dostal odmenu 500 karbovancov.

Počas tridsiatich deviatich rokov bolo miesto pochovania otca Petra držané v prísnom utajení. Až po legalizácii gréckokatolíckej cirkvi boli nájdení očití svedkovia, ktorí pod prísahou rozpovedali pravý príbeh oných tragických dní. Po exhumácii a preskúmaní boli 23. augusta 1992 pozostatky otca Orosa so všetkými poctami a pohrebnými obradmi pochované v kaplnke pri chráme v dedine Bilky.

Existuje svedectvo o. Štefana Bendasa o tom, že 19. decembra 1944 vysvätil vladyka Teodor Romža o. Orosa za tajného biskupa. Toto však bolo len jediné svedectvo o biskupskej hodnosti, a preto o. Oros bude uctievaný ako kňaz a mučeník. Veľa práce na poli dokumentácie tohto mučeníckeho príbehu vykonal o. Lászlo Puškaš, gréckokatolícky duchovný Mukačevskej eparchie, ktorý spracoval aj život blaženého hieromučeníka Teodora Romžu. Zo zdroja, ktorý v Ríme priamo pracoval na tejto kauze, dostal autor článku krásne svedectvo o viere v skutočnú svätosť života a smrti tohto novodobého mučeníka Gréckokatolíckej cirkvi.

Mučeníctvo otca Petra Orosa bolo korunou jeho života plného cností a svätosti, odmenou za oddanú dušpastiersku službu. Veriaci hlboko rešpektovali a milovali celým svojím srdcom svojho duchovného otca, ktorý bol s nimi v ťažkých časoch prenasledovania, bol ich útechou, láskavým a starostlivým pastierom. Svojim životom potvrdil slová Spasiteľa o tom, že dobrý pastier položí život za svoje ovce…

V Mukačevskej eparchii si jeho mučeníctvo pripomínajú každoročne aj pešou púťou, obdobne ako sa na Slovensku pripomína pešou púťou blahoslavený Dominik Metod Trčka CSsR a kandidát blahorečenia o. Ján Ivan Mastiliak CSsR.

S bratmi a sestrami v našej sesterskej Mukačevskej eparchii, do ktorej dlhé stáročia náležali aj gréckokatolíci zo Slovenska, sa tešíme, že budú mať v nebi ďalšieho orodovníka!