„Moja vnučka sa narodila v roku 2015 v Nórsku. Môj syn išiel pracovať do Nórska. Moja nevesta je Nórka. Narodilo sa im krásne dievčatko Maxine, ktoré bolo plne kojené a len tým, že matka je nepočujúca, bola vychovávaná v detskom domove, u pestúnov a otec je cudzinec, tak sociálny úrad Barnevernet usúdil, že ona ako matka vychovávaná v detskom domove nie je vhodná na výchovu dieťaťa,“ vysvetlila v krátkosti prípad Ladická.

Povedala tiež, že nórske úrady o jej neveste vyhlásili že je dokonca nebezpečná pre vlastné dieťa. „Aj naše deti, ktoré idú z detských domovov podľa nich nemajú právu vychovávať svoje deti?“ Pýta sa pani pri téme tzv. juvenilnej justície, ktorá je bežná v západných krajinách. „Toto právo nám ale dáva medzinárodný dohovor, ale Nóri to neakceptujú,“ dodala.

Pokračovala tým, že keď mala jej vnučka Maxine dva a pol roka boli jej rodiča pozvaní na bežné stretnutie so sociálnymi pracovníkmi a lekármi, kde bolo rozhodnuté o odobratí jej vnučky, ktoré prebehlo okamžite. „Policajti ju vytrhli matke z náručia a proste zmizli.“

Syn pani Ladickej a jeho žena sa už päť rokov súdia s Nórskom, pričom už vyhrali viacero súdov, no Maxine stále nebola vrátená rodičom. „Na poslednom súde pred dvoma rokmi sme sa dozvedeli, že sociálny úrad dal podnet na odobratie dieťaťa hneď priamo v pôrodnici.“ Podľa Ladickej sú jasne popreté práva dieťaťa vyrastať v biologickej rodine a ide o jasnú diskrimináciu rodičov, z ktorých jeden je sluchovo postihnutý a druhý je cudzinec čo nórske úrady považuj za „hrozbu“.

Dodala, že žiadala o pomoc oficiálne slovenské úrady, ministra práce Richtera, ministra zahraničia Lajčáka. Veľvyslanec v Nórsku mal podľa nej „tajné stretnutie“ s Barnevernetom, no bez rodiny či jej právneho zástupcu, kde bola podľa jej slov urobená „špinavá dohoda“.

Veľvyslanec a ďalší zástupcovia slovenských úradov podľa Ladickej potom navštívili jej syna s tým, aby podpísal, že si uvedomujú pochybenia, a preto im nórske úrady odobrali ich dcérku. „To je ako keby niekto ma nútil, že podpíš, že si zavraždil, ale keby takéto niečo podpísal, v živote mu nedajú dieťa sudca či v Nórsku alebo na Slovensku,“ povedala cez víkend frustrovaná pani. Slovenské úrady údajne trvali na podpise tejto dohody, inak vraj dajú od prípadu ruky preč.

Dodala, že podobné prípady sa už začínajú diať aj na Slovensku. „Minulý rok rodina Belková od Žiliny,“ ozrejmila. Tejto rodine mali úrady bez rozhodnutia súdu odobrať chlapca, ktorý sám napísal list, kde sa sťažoval na domáce práce a podmienky v rodine. „Chlapček bol takmer rok v nápravnom zariadení a rodičia na základe súdu dostali dieťa naspäť. Rodičia nie sú žiadni asociáli, majú šesť detí… Je to funkčná milujúca rodina a takéto niečo sa stalo u nás.“

Postoj Andreja Kisku

V prípade svojej vnučky pani Ladická žiadala o pomoc aj Andreja Kisku, ktorý ju ako prezident prijal po dvoch rokoch od podania podnetu. Ku Kiskovi sa dostala podľa vlastných slov aj na základe pomoci od Borisa Kollára. „Každý rok som ho prosila. Konečne keď má pán Štarchoň dostal ku prezidentovi a žiadala som ho, aby napísal nórskemu kráľovi a na nórske ministerstvo kvôli návratu Maxine späť do našej rodiny, náš pán prezident mi to odmietol.“

„Odkázal mi, že mi nepomôže. Prezident, ktorý keď skladal sľub, v sľube bolo, že sa bude starať o blaho slovenských občanov a moja vnučka je taktiež slovenská občianka. A neurobil nič.“

Kiska sa podľa nej na svojej následnej návšteve Nórska tomuto prípadu nevenoval. Naopak, rokoval o prijatí 10 miliónov eur, z čoho viac ako dva milióny boli práve určené na nórsku „podporu“ sociálneho systém. Podľa pani Ladickej išlo práve o peniaze na podporu rovnakej junivelnej justície aj na Slovensku.

Prípad malej Maxine

Ku odobratiu maloletej Maxine došlo v Nórsku približne pred štyrmi rokmi. Dôchodkyňa Janka Ladická, ktorá je starou mamou odobratej Maxine, v roku 2018 objasnila českým médiám, ako celý proces prebiehal. Jej nevesta sa dostala do pozornosti sociálky, pretože sama vyrastala v detskom domove a u pestúnov, čím bola podľa Nórov riziková pri výchove dieťaťa. Navyše, mladá žena je sluchovo postihnutá, čo takisto zhoršilo jej status v očiach Barnevernetu.

Ladická opísala ako mladú rodinu jej syna začali nórske úrady vyšetrovať, miestami až šikanovať. Sociálni pracovníci sa v dome rodiny objavovali neohlásene, často aj neskoro večer či v noci. Rodičia museli pred ich očami a kamerami dieťa opakovane prebaľovať a dojčiť. Celý prípad nakoniec úrady uzavreli tým, že malú Maxine odobrali. Ako hlavný dôvod v správe uviedli, že rodičia mali s dievčatkom nedostatočný očný kontakt (viac v článku).

V lete 2018 sme písali o tom, že niektorí politici vrátane Borisa Kollára zo Sme rodina vyzvali vtedajšiu hlavu štátu Andreja Kisku, aby sa v tomto prípade počas pracovnej cesty v Nórsku oficiálne zastal mladých rodičov. Kollár vtedy tvrdil, že ho nezaujíma prvá návšteva Kisku v Nórsku a „vypitie kávy“. Jediné prečo tam podľa neho malo zmysel ísť, bolo to, aby „pýtal našu Maxine“, aby ju konečne „ten fašistický Barnevernet“ vrátil rodičom.

List Kiskovi

Stará mama maloletej Maxine adresovala prezidentovi SR otvorený list so žiadosťou o pomoc. „Vážený pán prezident, prečítala som si správy týkajúce sa vašej cesty do Nórskeho kráľovstva. Neviem, či si spomínate, ale pred časom ste ma prijali aj spolu so zástupkyňou vlády JUDr. Maricou Pirošíkovou. Predmetom nášho spoločného stretnutia bola moja vnučka Maxine, ktorú odobral úrad pre starostlivosť. Dva súdy nám ju vrátili, bohužiaľ, tento posledný sme prehrali a momentálne sme využili úplne poslednú možnosť, odvolanie na najvyšší súd. Čakáme na rozhodnutie,“ uviedla Ladická.

„Bola by som vám nesmierne vďačná, keby ste na svojej pracovnej ceste pri spoločných rokovaniach otvorili aj otázku odoberania detí slovenským štátnym občanom a požiadali vysokých predstaviteľov Nórska, aby apelovali na zodpovedné ministerstvo v zmysle akceptovania Haagskeho dohovoru a možnosť slovenských detí žiť a vyrastať u biologickej rodiny. Verím, že na základe vašich diplomatických rozhovorov, vašej intervencie, začne Nórsko akceptovať ľudské práva tak, ako sú zakotvené v medzinárodných dokumentoch. Ďakujem a verím, že moja prosba nezostane nepovšimnutá,“ prosila Kisku o podporu príbuzná postihnutej rodiny.