Prepáčte mi ten obscénny úvod, prosím. Nedalo sa ináč. Veď to, čo si dovolila nórska ministerka kultúry a rodovej rovnosti (to myslia vážne?), nemá v dejinách modernej politickej kultúry obdoby.

A to hovoríme o „vyspelej západnej demokracii“! Teda pardon – o parlamentnej monarchii…

Ó, aké vznešené!

Skončili sa časy vkusu a miery, o (sexuálnej) zdržanlivosti, sebaúcte, či prirodzenom ostychu ani nehovoriac. To, čo bolo kedysi vyhradené škandálnym hviezdam popmusic americkej proveniencie typu Madonny, sa dostalo do európskeho politického mainstreamu.

Obnažovanie sa političiek na verejnosti je v Nórsku podľa všetkého nová normálnosť.Veď aj podľa ich premiéra je to v poriadku. Alles gut!

Ale poporiadku: Udialo sa to v rámci festivalu PRIDE, ako ináč. Ministerka, ktorej meno radšej ani nebudem spomínať, získala titul „flag hag“, čo vraj môžeme voľne preložiť ako „bu*erantka roka“… (bližšie informujeme v samostatnom článku)

A je na ten titul údajne hrdá.

(Sem si odložím malú nostalgickú spomienku, ako som sa celé roky mentálne nadrel na získaní mojich doktorských titulov – keby som bol vedel, že človeku stačí k „úspechu“ ukázať prsia, nebol by som strácal čas!)

Ministerka si potom s odhaleným poprsím (s prekrytými bradavkami, takže sa na tento akt musela vopred pripravovať) trochu „zatancovala“, hoci správnejší výraz – vzhľadom na jej krivky Venuše a pohybovú indispozíciu – by bol, s prepáčením, „natriasala“.

A teraz skúste na to nemyslieť…

Bol to tuším Ivan Korčok, kto naposledy spomenul, že za vzorové štáty pre nás považuje tie severské. Lebo veď „vysoká životná úroveň“, a tak ďalej – poznáte tie všeobecné kecy, ktoré nič nehovoria o príčinách prosperity. Ovečkám to však stačí.

Nórsko, milí zlatí, je zmiešaným ekonomickým systémom: napoly socializmus, napoly kapitalizmus. V praxi to znamená, že tamojšie bohaté zásoby nerastných surovín sú z časti spracované štátnymi firmami.

Apropo: Povedal niekto ROPA?

Prosím vás, slepí nasledovatelia pána Korčoka: darmo máme porovnateľný počet obyvateľov. Darmo sme aj my „súčasťou západu“. Krajiny, ktoré ťažia vo veľkom ropu či zemný plyn, a nalievajú zisky do štátnej kasy, si môžu dovoliť štedrý sociálny systém, vysoké mzdy, sociálne istoty, nové investície, sústavný rozvoj a pokoj v duši.

Môžu si dovoliť hrať sa na „úspešnú“ demokraciu, keď celý čas sedeli na tekutom zlate! Ich obyvatelia si budú s úsmevom vykračovať každé ráno do práce, keď vedia, že peněži jesto, peněži bude…

Lenže sa pozrite, kam ich priviedlo neustále uvoľňovanie mravov a politík (napríklad tej migračnej): nielen k obnaženej ministerke, ale napríklad aj k takému Breivikovi…

Peniaze síce majú, ale kde ostal zdravý rozum a zmysel pre mieru a normálnosť? Spomeňte si na biblický zápis o rozpustilom živote na dvore faraóna: extrémny nadbytok spôsobil, že jeho ľudia nevedeli, čo od dobroty so sebou, a to ich napokon priviedlo do záhuby.

Ale čo z toho všetkého vyplýva pre nás?

Nuž, je to jednoduché. My na zlate nesedíme. Máme zásoby pitnej vody, ale z tej si asi exportný biznis urobiť nechceme. Národný priemysel bol zničený, strategické podniky popredávané… A tak montujeme, čo to dá. Až kým sa veľké firmy neposunú ďalej na východ.

Sme prosto objektívne závislí na veľkých hráčoch, s ktorými sme aj zmluvne viazaní.Naše verejné zdroje závisia predovšetkým na EÚ a jej finančných dotáciách.

Čo teda chcú krikľúni z opozície a médií riešiť, keď vyčítajú vláde zmeny v súdnictve či RTVS v zmysle, že namiesto nich treba „naštartovať ekonomiku“? Keď pán Korčok plače, že „už aj Česi nám utekajú“?

Čo máme asi spraviť, čo má vláda spraviť, začať klásť zlaté vajcia?

Jediné, o čo sa dnes môže Slovensko snažiť v mene svojho hospodárskeho rastu, je prilákať investorov – a to sa, momentálne darí (pripomeňme novú baterkáreň, ktorá s podporou ministerky Sakovej vyrastie v Šuranoch). Tí nám dajú prácu a odvedú tu dane – ale to je tak všetko. Pokiaľ predsanemá štát vlastné, ziskové fabriky, nemá ani mastný príjem do štátnej kasy. Takto sme na tom, vec vybavená.

Takže:

My, občania Slovenskej republiky, máme plné právo, priam povinnosť, riešiť kultúrno-etické a ideologické otázky, ako je veľký kultúrny reset či budovanie slovenskej národnej identity. Pretože stojíme na rázcestí: momentálne si „užívame“ výhody, ktoré vyplývajú z toho, že sme vazalmi západu, čo ale nemusí trvať večne: veď vieme, aké nezmyselné praktiky si zmyslel Brusel v poslednej dobe; to by vydalo na samostatný článok…

Pokiaľ však budúce generácie budeme viesť k národnej hrdosti a vlastenectvu; pokiaľ prostredníctvom objektívnej žurnalistiky ľudia pochopia, že v nastávajúcom multipolárnom svete je politika „na všetky svetové strany“ nevyhnutná, môže byť budúcnosť Slovenska otvorená novým a sľubným horizontom.

Aj bez tej nešťastnej ropy.

Tak čo, už ste prestali myslieť na skackajúce prednosti nórskej „Venuše Milétskej“?

Prečítajte si tiež:

• Nórska ministerka kultúry na podujatí Pride ukázala prsia