Môj profil 
Predplatné
Nižná Myšľa 21. júla (TASR/Foto:TASR)
Nižná Myšľa neďaleko Košíc, obec s vyše 1300 obyvateľmi sa dostala do povedomia nielen Slovenska, ale aj zahraničia vďaka unikátnemu archeologickému nálezisku z doby bronzovej. Archeológovia odhaľujú tajomstvá myšlianskeho kopca Várhegy už 36. sezónu. Doteraz sa im podarilo preskúmať viac ako 800 hrobov.
“Ukázalo sa, že tu pred 3500 rokmi bolo akoby hlavné mesto – minimálne Košickej kotliny. Podarilo sa nám odkryť zhruba tretinu samotného náleziska a mali sme šťastie, že sa nám podarilo popri zvyškoch opevneného mestečka nájsť aj súveké pohrebisko,” povedal v rozhovore pre TASR vedúci výskumu Ladislav Olexa z košického pracoviska Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre.
Neporušené hroby spred štyroch tisícročí
V Nižnej Myšli začali kopať v roku 1977. “Výhodou” náleziska je okrem niekoľko tisícov nájdených predmetov aj to, že boli situované v neporušených pozíciách, teda tak, ako ich pravekí ľudia zanechali na sídlisku, či dali do hrobov.
S pribúdaním zaujímavých a cenných nálezov vznikla potreba ich aj prezentovať. Časť z nich putovala do košického Východoslovenského múzea. Od roku 1998 je bohatá zbierka bronzových predmetov a nálezov uložená aj v Myšľanskom múzeu, ktoré je situované v tunajšom kaštieli. “Podarilo sa nám ho zaradiť do programu školských exkurzií, takže má najviac návštev z radu detí. Má to veľký ohlas,” povedal Olexa. V prípade, že archeológovia práve bádajú, školáci ich môžu vidieť pri priamo pri práci.
V zahraničí označili pred časom Nižnú Myšľu za “slovenské Mykény.” Archeológ však považuje toto prirovnanie pritiahnuté za vlasy. Vysvetľuje, že v čase najväčšieho rozkvetu starogréckych Mykén bola Nižná Myšľa vypálená už dobrých 150 rokov. “Pre turistu a laickú verejnosť je takéto prirovnanie lákavé. Ja osobne nie som presvedčený, žeby sa to malo nejako veľmi propagovať,” zhodnotil Olexa.
Jantár od Baltského mora i stredomorské mušle a praveký chlieb
Archeológovia narazili pri svojich výskumoch na množstvo unikátnych predmetov. Našli okrem iného šperky z jantáru baltického pôvodu, či stredomorské mušle. Podľa Olexu to naznačuje, ako kedysi fungoval výmenný obchod a čo všetko poskytoval. “Jednoznačne to boli kovy, zbrane, šperky, na druhej strane sa obchodovalo so všetkým možným – so soľou, obilninami, kožami, s dobytkom. Predpokladám, že existoval v tomto čase aj obchod s otrokmi,” vymenoval Olexa. Podľa neho sa ukazuje, že ani táto časť Európy nebola izolovaná. “Bola síce na periférii, ale civilizačné kontakty existovali.”
Archeológovia chcú nálezisko v Nižnej Myšli propagovať aj naďalej. V pláne majú zriadenie archeologického skanzenu priamo v mieste náleziska. Návštevníkom by tak priblížili, ako sa kedysi žilo v dobe bronzovej.
V nižnomyšlianskom múzeu možno vidieť aj praveký chlieb. “Predpokladáme, že ide o chlieb vyrobený tradičnou receptúrou. Keďže tento chlieb by sa inak zrejme nezachoval, bol doplnený hlinou, takže máme predstavu, že ide zrejme o rituálny chlieb, pripravený z nejakých náboženských dôvodov,” povedal Nováček.
Inštalujú do múzea obetnú jamu mladých žien
V múzeu v súčasnosti dokončujú štvrtú miestnosť. V nej bude inštalovaná unikátna obetná jama. Ukáže kostry štyroch mladých žien, vo veku asi 15 až 20 rokov, ktoré mali byť zrejme rituálne obetované. “Všetky mali polámané krky, ruky zviazané za chrbtom a boli vhodené do širokej jamy spolu s inými milodarmi, mimo iného aj s uvarenou hlavou malého dieťaťa. Táto obetná jama nie je v Európe ojedinelá, je veľmi zaujímavá a poukazuje určitým spôsobom aj na krutý a rituálny život pravekých obyvateľov Nižnej Myšle,” popísal Nováček.
Vo vitrínach je vystavený keramický inventár otomanskej kultúry, najmä pohrebná keramika, vyrábaná za účelom pridania do hrobu ako milodar. “Máme aj bohaté nálezy bronzovej industrie, prvé výrobky z bronzu – zbrane a ihlice, ktoré sa používali na spínanie odevov,” priblížil ďalej archeológ.
Školákov môžu tiež lákať aj početné nálezy koliesok, tie mohli byť súčasťou hračiek. Vystavené sú aj miniatúry zvierat, ktoré sa mohli využívať rituálne alebo ako hračky či amulety. V múzeu na základe vykopávok ukazujú, ako kedysi v Nižnej Myšli pochovávali pravekí ľudia. Jednou z ukážok je aj dvojhrob matky s dieťaťom. “Pôda v Nižnej Myšli je veľmi vhodná na pochovávanie, dokáže udržať vo veľmi dobrom stave,” upozornil Nováček.
Múzeum ani zďaleka neponúka všetky doterajšie myšlianske nálezy. Je ich asi len 10 percent z celkového množstva, ktoré sa ráta v tisícoch.
