Môj profil 
Predplatné
Šupinavce (pangolíni) sú najviac nelegálne obchodované cicavce na svete. Ako sa štyri ázijské druhy šupinavcov priblížili k vyhynutiu, pašeráci sa čoraz viac obracajú na africké druhy, aby zásobovali obchod v Ázii. V Nigérií sa však našli ľudia, ktorí sa snažia aspoň malým dielom zabrániť tomu, aby toto zviera vyhynulo, ako sa to už stalo v Číne.
Hlavným hrdinom príbehu, ktorý zverejnil National Geographic je Dr. Mark Ofua, ktorý sa tieto zvieratá snaží od pytliakov kupovať a vypúšťa ich naspäť do prírody. V reportáži hovorí:
„Pred niekoľkými rokmi som ani nevedel, že máme šupinavcov v Nigérii, pretože boli v takom veľkom množstve pytliačené, že ste ich nemohli ani vidieť vo voľnej prírode. Nemôžme odsudzovať tých, ktorí ich chytajú ako zlých ľudí. Snažia sa prežiť. Nevysvetlíte im, že šupinavec je na pokraji vyhynutia. Je to pre nich zdroj obživy.“
Keď robila investigatívnu reportáž na túto tému miestna novinárka Josephine Okojie , uvedomila si, že ľudia čo šupinavcov v Nigérii lovia, ani nevedia že väčšina ich úlovku je pašovaná do Ázie a suma ktorú za svoj úlovok dostanú je 0,01 % tej, za ktorú ju predávajú pašeráci v Ázii.
Lateef Yinusa chytá a predáva šupinavcov už mnoho rokov. „Jedlo je drahé, všetko je drahé. Teraz kúpim vrece ryže za 56 dolárov. To nám vydrží na 2 týždne“, hovorí. Ak ma zarobiť 50 dolárov, ide teda chytať šupinavcov, aby nakŕmil svoju rodinu.
Dr. Mark Ofua hovorí, že títo ľudia sú len obeťou okolností v akých žijú. „Nerobia to so zlým úmyslom, len sú zneužívaní. Na trhoch v Nigérii sa predáva aj mäso zo zvierat z buše. Chodím tam, a ak vidím že sa tam objaví aj nejaký živý šupinavec, tak ho kúpim a vypustím naspäť do prírody. Neviem zachrániť všetky pangolíni, ale ak je možnosť nejakého zachrániť tak neváham, lebo pre toho jedného konkrétneho je to otázka života a smrti. Obchodovanie so šupinavcami je ilegálne, tak dúfam a modlím sa, že sa dostaneme do bodu, kedy sa začnú robiť záťahy, aby sa zastavil obchod so šupinavcami kompletne, pretože bez podpory vlády sa nedá nič robiť.“
Podľa novinárky Josephine Okojie je korupcia v Nigérii veľmi rozšírená a urobila z Nigérie uzol nedovoleného obchodu. „Kde sa deje korupcia? Stačí dať oznam na facebook alebo twitter, že máte záujem o šupinavca, urobíte elektronickú transakciu a keď obdržia peniaze, vezmú vás do prístavu podplatia colníkov a dostanete tovar. Nigéria nie je len dodávateľom, ale aj tranzitným uzlom. Nechceme aby tým uzlom bola a nastal určitý progres. Minulý rok sme zadržali najväčší kontraband v histórií, 14 ton šupín z šupinavca. Korupcia je však bremenom pre biodiverzitu.“
Markovi sa podarilo kúpiť od pytliakov šesť šupinavcov, medzi nimi aj jedno mláďa. Mark po ich vypustený do prírody dúfa, že sa vyhnú pytliakom a mláďa vyrastie na kráľa džungle.
Video:
Podľa spoločnosti TRAFFIC, celosvetovej siete na monitorovanie obchodu s voľne žijúcimi živočíchmi, bolo do Číny prepašovaných v rokoch 2007 až 2016 asi 100 000 šupinavcov. V roku 2017 na základe Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín vstúpil do platnosti zákaz medzinárodného obchodu so všetkými ôsmimi druhmi šupinavcov (Čína je jeho zmluvnou stranou).
Šupinavec sa považuje za pochúťku. Je známe, že aziati sa snažia zapôsobiť na hostí na vysokej úrovni smaženým mäsom zo šupinavca. Mäso zo šupinavca je u nich symbolom stavu.
Šupiny zo šupinavcov s údajne liečivými vlastnosťami kúpite po 80 dolárov za sto gramov. Majú liečiť artritídu, pomáhať pri laktácii, kŕčoch, finančných rituáloch(!), ďalej majú liečiť žalúdočnú nevoľnosť, epilepsiu, menštruačné bolesti, hojiť rany a ochraňovať ducha. Samozrejme, nič z toho neliečia, ide o nezmysli a povery, ktoré sa medzi aziatmi tradujú už storočia, bez toho, aby sa našla v krajine aspoň jedna vedecká autorita, ktorá by tieto povery vyvrátila. Šupiny šupinavca majú obdobné zloženie ako nechty, tvorí ich keratín. Až 70 percent čínskych respondentov však uviedlo, že verí, že konzumácia šupinavca môže vyliečiť spomínané choroby, lebo to má korene v tradičnej čínskej kuchyni a medicíne.
Obrovský dopyt po šupinavcocj, prináša pašerákom veľké zisky. Cena živých šupinavcov sa zvýšila z približne 14 dolárov za kg v deväťdesiatych rokoch na približne 600 dolárov dnes.
Podľa správy skupiny WildAid, ktorá sa zaoberala ochranou voľne žijúcich živočíchov, bolo za posledné desaťročie odchytených viac ako milión šupinavcov, čo tvorí až 20 percent nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi živočíchmi. Za posledné dve desaťročia sa počet malajských šupinavcov znížil o 80 % a filipínskych a indických o 50 %. V Číne sa v minulom roku čínsky šupinavec stal „funkčne vyhynutý“.
Pavol Novak
