Brusel sa blíži k pochmúrnemu rekordu: Streľby spojené s migrantmi pribúdajú

Brusel smeruje k ďalšiemu pochmúrnemu rekordu v oblasti násilia so strelnými zbraňami. V prvých siedmich mesiacoch roku 2026 bolo v belgickom hlavnom meste zaznamenaných 57 streľieb.

Eskalujúce násilie súvisí prevažne so sieťami obchodovania s drogami, ktoré podľa dostupných údajov často získavajú nových členov z komunít migrantov.

Údaje federálnej polície ukazujú, že tieto incidenty, ku ktorým došlo v 19 obciach Bruselského hlavného regiónu, si do konca júla vyžiadali dve obete na životoch a 21 zranených. Ak budú streľby pokračovať rovnakým tempom, ich počet by mohol do konca roka prekonať vlaňajších 101 prípadov.

Súčasná vlna násilia zahŕňala najmenej štyri streľby počas jedného víkendu, čo ešte viac zvýšilo obavy zo šírenia organizovaného zločinu súvisiaceho s obchodovaním s drogami.

V pondelok 24. augusta v skorých ranných hodinách bola polícia privolaná na Chaussée de Forest v Saint-Gilles. Okolo 2:40 tam došlo k streľbe. Policajti na mieste našli zranenú osobu, ktorej poskytli prvú pomoc a následne ju previezli do nemocnice. V blízkosti miesta činu neskôr zatkli dvoch podozrivých.

K incidentu došlo po sobotňajšej večernej streľbe v Saint-Gilles, pri ktorej bol zranený jeden muž. Starosta Jean Spinette uviedol, že jeho zranenia neboli život ohrozujúce, a útok spojil s drogovou kriminalitou.

V nedeľu ráno zasiahla guľka okno bytu v blízkosti Porte de Hal. V piatok večer ozbrojenci spustili paľbu na policajnú stanicu na Rue Démosthène v Anderlechte. Budova bola zasiahnutá niekoľkými guľkami, nikto však nebol zranený. Dvaja podozriví údajne z miesta činu ušli na elektrickom skútri.

Útok vyvolal rozhorčenú reakciu belgického konzervatívneho politika Matthiasa Vanden Borreho. V príspevku na X napísal: „Na policajnú stanicu v Anderlechte sa strieľalo vojenskými zbraňami. Ale v Bruseli s tým nikto nemá problém?! Naše hlavné mesto sa nachádza v smrteľnej špirále násilia a politickej bezmocnosti.“

Bruselský hlavný prokurátor Julien Moinil označil útok na policajnú stanicu za dôkaz jasného zámeru podkopať štátnu autoritu. Už skôr varoval, že obeťou streľby sa v Bruseli môže stať ktokoľvek. Zároveň uviedol, že mnohé útoky sú podľa neho nariaďované priamo z väzníc.

Dve smrteľné streľby zaznamenané v tomto roku sa odohrali v januári v Saint-Josse-ten-Noode a v júli v Molenbeek-Saint-Jean. Obe mali údajne súvis s drogovým prostredím.

Napriek sľubom, že budú bojovať proti zločinu, sa belgickým tradičným stranám podľa kritikov situáciu zatiaľ nepodarilo zvrátiť.

Bruselský ministerský predseda Boris Dilliès vyhlásil, že vláda nedovolí, aby organizovaný zločin prevzal kontrolu nad mestom. Medzi plánované opatrenia patrí vymenovanie bruselského komisára pre drogy od septembra a obmedzenie používania elektrických kolobežiek, ktoré podľa úradníkov často využívajú páchatelia trestnej činnosti.

Belgická vláda už požiadala armádu o podporu. Od apríla vojaci spolu s políciou hliadkujú v bruselských staniciach metra a na železničných staniciach.

Prečítajte si tiež

• Nemecko a migrácia: „Mnohí už nie sú schopní prispôsobiť sa demokratickému systému“