Môj profil 
Predplatné
Dôvodom môže byť aj to, že sa párkrát opakovane klient oneskorí so zaplatením vyúčtovania, nezadá trvalý príkaz pri zmene banky, alebo jednoducho zabudne. Na Slovensku existujú dva registre dlžníkov, do ktorých môžu finančné inštitúcie nahliadať. Je to spoločný register bankových informácií a nebankový register klientských informácií. Informácie v bankovom registri sú aktualizované mesačne a záznamy sa uchovávajú ešte päť rokov po ukončení zmluvného vzťahu medzi klientom a bankou. Nebankový register spravujú nebankové finančné inštitúcie a obsahuje informácie aj o úveroch poskytnutých právnickým osobám. Aktualizácia informácií a uchovávanie záznamov sú rovnaké ako v bankovom registri.
Informácie o všetkých pôžičkách a záväzkoch, ktoré klient má, zistí pomocou výpisu z registrov, tzv. úverových správ. “Bankový aj nebankový register ponúkajú štandardný výpis vyhotovený do 30 dní. Môžete si ho nechať zaslať poštou, alebo osobne vyzdvihnúť na klientskom centre. Expres výpis vám vyhotovia osobne na počkanie alebo vám ho doručia do piatich dní poštou,” radí ombudsman klientov spoločnosti Home Credit Miroslav Zborovský. Poskytnutie informácií je však za poplatok. Oba registre majú spoločný portál moje-financie.sk, kde sa dá zaregistrovať. Existuje aj Centrálny register exekúcií, kde sú údaje o aktuálnych exekučných konaniach. Klient sa tak môže overiť, či je voči nemu vedená exekúcia.
Existujú rôzne štatistické pravdepodobnosti zlyhania niektorých typov klientov, čo risk manažment banky taktiež pri posudzovaní žiadateľov o úver berie do úvahy, uvádza ďalej Šablová. Akurát rôzne banky týmto parametrom prisudzujú rôznu váhu. Niekde zaváži to, že banka preferuje mladých klientov, ktorých chce mať v portfóliu od ich prvej výplaty, cez úver na auto až po hypotéku či šetrenie pre deti. Iná sa zameriava na podnikateľov, prípadne rodiny, kde je finančná stabilita zabezpečená dvoma príjmami alebo vyšším vzdelaním, zatiaľ čo ďalšia banka sa sústredí na overených dlžníkov a ťaží z presunu klientov z iných finančných inštitúcií.
Schvaľovacie modely v bankách vyhodnocujú desiatky parametrov. Nejde len o to, akú úverovú históriu má klient v úverovom registri alebo či spĺňa príjmovú rezervu na požadovanú výšku úveru. Pri žiadateľovi banky posudzujú podľa Šablovej parametre ako sú vek, vzdelanie, typ príjmu a jeho výška, počet žiadateľov, sociálne zázemie ako spôsob bývania, úverové skúsenosti a podobne. Banky vyhodnocujú žiadateľa komplexne, okrem bonity samotného klienta skúmajú aj dôvod, na čo klient peniaze potrebuje.
“Niektoré banky naozaj môžu zamietnuť žiadateľa, ktorý v inej banke bez väčších problémov prejde,” hovorí Šablová. Najčastejším dôvodom týchto odchýlok je interne nastavený balík hodnotiacich parametrov, ktoré ak klient nesplní, žiadosť je zamietnutá. Aby sa predchádzalo špekulatívnemu úverovaniu alebo podvodnému konaniu, k detailom zamietnutia z týchto interných dôvodov sa zväčša klient nedostane. Ak však banka klientovi úver zamietne na základe výsledku nahliadnutia do úverového registra, túto informáciu je povinná mu poskytnúť. Tento dôvod zamietnutia obvykle podľa Šablovej znamená stopku aj v iných bankách, samozrejme závisí od závažnosti týchto delikvencií.
Okrem obozretného podnikania je dôvodom prísneho posudzovania žiadateľov aj legislatíva. Banky musia pri každom poskytnutom úvere regulátorovi preukázať, na základe čoho priznali danému klientovi určitú výšku príjmu, ako posúdili jeho záväzky a celkovo zhodnotili jeho schopnosť splácať úver. “Preto si treba uvedomiť, že nárok na úver nie je automatický a ak má klient dojem, že jeho finančná situácia mu dovoľuje bez problémov sa zaúverovať, nemusí to z preukázaných dokumentov banke stačiť,” myslí si Šablová. O opodstatnení zamietnutia je preto podľa nej ťažké hovoriť. Každá banka je podnikateľský subjekt a je na jej rozhodnutí, či a komu požičia svoje peniaze.
