Kyjev 21. júla 2014 (HSP/KP/Foto:TASR)
Letecká katastrofa má predpoklady stať sa klasickou konšpiračnou teóriou
Od prvých informácii o katastrofe linkového, malajzijského lietadla na Ukrajine ide o čítanie ako z klasického konšpiračného románu. Treba preto porozmýšľať nad osobitosťami tohoto prípadu. Tie jednotlivo v princípe nevyvolávajú nejaké otázky. No zozbierané dokopy vytvárajú gigantické puzle globálnej provokácie, ktorá je absolútne brutálna, neľudská a do oči bijúca. Ale nie bez harmónie a elegancie.
Ešte raz treba zdôrazniť, že v tomto článku sú iba dohady a špekulácie, ale vychádzajúce z reálnych faktov.
Takže …
1. Klasická provokácia
Predpokladajme, že nejaké sily v ukrajinských mocenských kruhoch majú eminentný záujem na vstupe vojsk NATO a USA na Ukrajinu. Najlepšie ako mierotvornej misie na juhovýchode krajiny. Vynikajúcim dôvodom by mohlo byť zasahovanie Ruska do konfliktu na svojich hraniciach a ochrana Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky. Hneď by sa spustil krik na všetky strany sveta, začalo by sa z démonizovaním Ruska ako agresora a to by bolo dobrou zámienkou pre západných jastrabov, aby vzali Ukrajinu pod ochranné krídla.
Ale Rusko sa drží od celého konfliktu bokom a nereaguje na rôzne provokácie.
Ako v konkrétnej situácii vyprovokovať konflikt, ktorý by prerástol hranice Ukrajiny? Ako ho dosiahnuť s minimálnym úsilím? Ideálne je zostreliť dopravné lietadlo iného štátu, obviniť z toho ruskú armádu alebo povstalcov, najideálnejšie obe strany naraz.
2. Otázky týkajúce sa systému Buk
Takže, asi tak týždeň dozadu sa objaví informácia, že povstalci ukoristili od ukrajinskej armády protiletecký raketový komplex Buk. Tento komplex síce nepracuje (informoval o tom oficiálne generálny štáb ukrajinskej armády), ale koho by to teraz zaujímalo.
Nikoho rovnako nezaujíma, že na zostrelenie lietadla letiaceho vo výške 11.000 metrov rýchlosťou 900 km/hod. (15 km za minútu, 250 metrov za sekundu) je potrebná celá zostava takýchto jednotiek systému (špecialisti hovoria o potrebe súčinnosti 3 až 5tich jednotiek systému). Nehovoriac o takej maličkosti, ako je vycvičená profesionálna posádka, ktorá má za sebou nejednu reálnu streľbu.
V tomto kontexte sa javí veľmi podozrivé nedávne prevelenie jednotiek ukrajinskej armády vyzbrojených systémami Buk na juhovýchod Ukrajiny. Z pohľadu zdravého rozumu sa tieto systémy na juhovýchode Ukrajiny javia k ničomu. Koho by zostreľovali? Povstalci predsa nemajú žiadne lietadla. Majú jedno “sučko”, ktoré sa im ešte nepodarilo spojazdniť, po núdzovom pristáti ukrajinského pilota.
Ešte jedná maličkosť. Štandardný čas prípravy komplexu Buk na streľbu je 5 minúť s kvalitne vytrénovanou posádkou. Superprofesionáli to zvládnu za 4 minúty. Rádius účinnosti systému je cca 30 km, taký dolet má raketa systému Buk. Za 5 minút preletí Boeing 777 asi 70 km. To znamená preletí za tri minúty zónu účinnosti systému. To znamená, že aby mohol byť zostrelený, treba ho čakať so systémom v plnej bojovej pohotovosti. Treba teda poznať letovú dráhu lietadla. Povstalci také informácie nemali, ukrajinská armáda áno. Veď lietadlo navádzali ukrajinskí dispečeri.
18. júna k večeru začala ukrajinská strana aktívne rozširovať informáciu, že niekedy v minulosti, povstalci získali raketový systém Buk. Ale uvedomovali si, že v európe im neuveria, že z baníkov, ktorí vstúpili do milícii sa za noc stali špecialisti raketových vojsk, schopní obsluhovať raketový systém. Kyjev preto prestal obviňovať povstalcov a prišiel s verziou zajatých ruských vojakoch, ktorí ovládali raketový systém. Ale ani systém, ktorý mali zajať, ani ruských vojakov ukrajinská strana ukázať nevedela.
Ale vráťme sa k technickej stránke. Vzniká tu ešte jeden, hlavný problém. Spočíva, jemne povedané, v nie príliš vysokej kvalifikácii ukrajinských vojakov obsluhujúcich tieto raketové systémy. A ako by ju aj mohli mať? Raketu reálne nevypustili od roku 2001! A i na to nespomínajú radi. Omylom vtedy zostrelili ruské dopravné lietadlo Tu – 154. Zomrelo vtedy 78 nevinných cestujúcich (je pravda, že Ukrajina doteraz oficiálne nepriznala, že to bola ich raketa). Odvtedy výcvik prebiehal iba teoreticky. I to iba občas. Pretože posádky sú nevycvičené, ľahko sa môže stať, že minú. A šanca je iba jedna, pretože aj americké, aj ruské sledovacie systémy by odpálenie takej rakety zaznamenali a vznikla by otázka, ktorú by si následne kládol celý svet: Prečo dočerta pália po civilných Boeingoch? Preto musela byť operácia úspešná na prvý krát.
A preto bol potrebný plán “B”, ak by rakety zo systému Buk netrafili. A oni veru i netrafili. Veď pri výbuchu trieštivo-trhavej fragmentovanej nálože rakety zem-vzduch sa vytvorí oblak šrapnelov, ktorý správy z plášťa lietadla rešeto. Predstavte si, že stotisíc črepín, letiacich priemernou rýchlosťou 1000 metrov za sekundu sa zrazí s Boeingom, ktorý letí 250 metrov za sekundu. Ako sa to skončí?
Na fotografiách z miesta dopadu lietadla vidíme veľké časti trupu. S väčšími vytrhnutými otvormi, ktoré vznikajú skôr pri zásahu inej, menšej rakety. A to typu vzduch-vzduch.
ad