Britskí rodičia 10-mesačného Charlieho prehrali boj s úradmi. Európsky súd pre ľudské práva im zamietol poslednú snahu zachrániť ich chorého syna.

Malý Charlie Gard sa narodil v auguste minulého roka s vážnym genetickým ochorením známym pod skratkou MDDS, čo je choroba na mitochondriálnej úrovni DNA. Lekári prestížnej londýnskej nemocnice Great Ormond Street Hospital tvrdia, že nádej na záchranu chlapčeka je veľmi malá. Jeho situácia bude podľa nich buď stabilná, alebo ešte zhoršujúca a že s veľkou pravdepodobnosťou by nezabrala ani liečba v USA.

Ak sa nemýlia, a Charlieho stav sa nezlepší, po prípade sa bude stále zhoršovať, práve tu nastáva kameň úrazu. Ukazuje sa, že v istom bode zdravotného stavu môžu sudcovia a lekári „vyhodnotiť“, že daná „kvalita života“ človeka je už neakceptovateľná (pre koho? pre okolie?, pozn. red.).

Lekári totiž len na základe toho rozhodli, že privodia chlapčekovi smrť prerušením podávania výživy a hydratácie. To malo nastať už od včerajšieho dňa.

Po poslednej zúfalej výzve rodičov, ktorí prosili lekárov, aby si mohli svoje dieťa aspoň vziať domov a uložiť do jeho postieľky spať, konzílium rozhodlo, že im ešte dá pár hodín – dní na rozlúčenie. Dieťa si však domov zobrať nemôžu a lúčiť sa s ním smú len v nemocnici.

Tento niekoľkomesačný boj rodičov s lekármi, úradmi a súdmi sledoval celý svet. Celý svet bol pobúrený rozhodnutím sudcov, ktoré de facto nariaďuje vykonať eutanáziu na dieťati, a to proti vôli rodičov. Zarážajúce je, že ak by sa malý Charlie narodil napríklad v Taliansku, alebo inej krajine, lekári by mu umožnili žiť. Na svete sú totiž známe prípady žijúcich takýchto detí, ktoré dosiahli už vyšší vek. Aj preto to rodičia dieťaťa nevzdávali.

To, čo Charlie podstupuje dennodenne v nemocnici, nie je úporná liečba. Preto smrť, ktorú mu nariadili sudcovia privodiť, bude jednoducho aktívnou eutanáziou – prerušia mu prívod kyslíka a výživy po tom, čo ho najprv nadopujú sedatívami (pretože chlapček prejavuje pozitívne aj negatívne pocity, odpovedá na vonkajšie stimuly). Bude sa teda jednať o aktivitu, ktorou zabijú dieťa, pretože súd na podnet lekárov rozhodol, že sa neoplatí, aby ďalej žil, alebo skúsil inú liečbu. Súd tak rozhodol zároveň proti vôli rodičov, a očividne nerozhodol tak ani „v záujme dieťaťa“. Toto rozhodnutie ide až za ohavnosť potratov (kedy za dieťa rozhoduje matka).

Zarážajúce vyjadrenie Pápežskej Akadémie za život 

Pápežská akadémia za život po dlhoročnej ortodoxnej línii, ktorú týčila v bioetických otázkach, vydala k včerajšiemu dňu svoje vyjadrenie, na ktoré svet a katolícki bioetici čakali už dlho. Je známe, že akadémia prišla o svojich konzervatívnych členov po tom, čo pápež František vymenil celý jej personál, a niektoré osobnosti Akadémie sú takpovediac kontroverzné a nerazia už viac doktrinálnu cestu cirkevného učenia v morálno-etických otázkach života.

Táto Akadémia už s novovymenovanými členmi vydala po dlhých týždňoch k otázke života a smrti malého Charlieho stanovisko, ktoré šokovalo. Vo vyjadrení sa uvádza nasledovné:

„Sme blízko dieťaťu, jeho matke, jeho otcovi a všetkým, ktorí sa oňho starali a bojovali oň až doteraz. Za nich ako aj za tých, ktorí sú povolaní, aby o ich budúcnosti rozhodovali, sa modlíme k Pánovi vediac, že v „Pánovi naše námahy nevyjdú nazmar“ (1 Kor 15:58).

Ďalej cituje vyjadrenie anglických biskupov, s ktorým sa stotožňuje: „Katolícka biskupská konferencia Anglicka a Walesu vydala stanovisko, v ktorom uznáva komplexnosť tejto situácie, srdcervúcu bolesť rodičov a snahy mnohých urobiť pre Charlieho len to najlepšie. Biskupi ďalej pripomínajú, že „nikdy by sme nemali konať s úmyselným zámerom ukončiť ľudský život, vrátane prerušenia prívodu výživy a hydratácie, čo spôsobí smrť“, avšak niekedy „musíme uznať obmedzenia toho, čo ešte môžeme urobiť a stále pritom konať humánne v službe chorej osobe, až kým nenastane jej prirodzená smrť“, cituje hlava Pápežskej Akadémie za život Vincenzo Paglia. V prípade Charlieho bude „humánne konanie“ predstavovať utlmenie sedatívami, aby počas umierania tak netrpel…

Následne sa pýta, čo je najlepším záujmom pacienta, a čo by sme mali robiť, aby sme zlepšili zdravie pacienta, pričom máme tiež prijať obmedzenia medicíny. Prezident pritom cituje encykliku Evangelium vitae a jej paragraf 65, v ktorom sa píše, že by sme sa mali vyhnúť „agresívnym medicínskym procedúram, ktoré sú disproporčné voči očakávaným výsledkom a sú len prehnanou záťažou na pacienta a jeho rodinu.“

Ďalej sa vo vyhlásení uvádza: „Priania rodičov majú byť vypočuté a rešpektované, ale tiež máme rodičom pomôcť pochopiť jedinečnú zložitosť ich situácie, pre ktorú nemôžu byť ponechaní sami na seba pri robení tak bolestných rozhodnutí“ (čím zrejme naráža na skutočnosť, že o liečbe v USA rodičia nemohli rozhodnúť sami, pozn. red.). „Keď sa spolupráca na liečbe medzi pacientom (v tomto prípade jeho rodičmi) a lekármi preruší, všetko sa tým stáva zložitejším a človek je nútený použiť krajné prostriedky právnej cesty, s rizikom ideologických a politických manipulácií, ktorých sa treba vždy vyvarovať, a hlasných medializácií, ktoré sú neraz žalostne povrchné,“ končí vyhlásenie prezident Akadémie Vincenzo Paglia.

Záverom sa im prihovára, „drahý Charlie, drahí rodičia Chris a Connie, modlíme sa za vás a s vami.“

Pravdou však je, že nejedná sa o žiadne agresívne medicínske procedúry – chlapček totiž je síce predpokladane „neliečiteľne“ chorý, no nie v terminálnom štádiu (ako mylne uvádzajú viaceré médiá), v ktorom by mu úporne oddiaľovali jeho smrť. V jeho prípade ide o eutanáziu v tej najneľudskejšej a krutej forme, ktorú odsudzuje aj samotná encyklika Jána Pavla II., ktorú paradoxne cituje prezident a ktorej paragraf v skutočnosti nekorešponduje so situáciou Charlieho. Aj preto oficiálne stanovisko Akadémie ostro odsúdili viacerí aktívne pôsobiaci katolícki bioetici a lekári.

Ján Pavol II. si bol, naopak, dobre vedomý, akými spôsobmi vedia vlády „ukradnúť“ legitímnu autoritu rodičov a rodín. V ďalšej encyklike Familiaris Consortio preto potvrdzuje, že „Cirkev otvorene a silne bráni práva rodiny proti netolerovateľným uzurpáciám spoločnosti a štátu“ na práva rodičov.

Nádej Cirkvi, kardinál Caffarra sa vyjadril nekompromisne: „V mene Boha vás žiadam, zastavte to!“

Bolognský emeritný kardinál Carlo Caffarra sa ako jeden z mála vysokopostavených cirkevných predstaviteľov postavil verejne za život Charlieho.  Kardinál, ktorý 26. mája tohto roku rezignoval z pastoračného úradu kvôli veku, sa pre taliansky denník Giornale.it exkluzívne vyjadril k prípadu Charlieho.

„Došli sme už na hranu kultúry smrti. Sú to verejné inštitúcie, súdy, ktoré rozhodujú, či dieťa má alebo nemá právo žiť. A to už aj proti vôli rodičov. Došli sme na samotné dno barbarstva. Vari sme deťmi inštitúcií a náš život patrí im? Úbohý Západ! Odmietol Boha, jeho otcovstvo a ocitol sa v náručí byrokracie! Malý anjel Charlie vidí tvár Otca. Zastavte to, v mene Boha to zastavte! Inak vám hovorím slovami Ježiša: „Bolo by lepšie, ak by vám zavesili mlynský kameň na krk a hodili do mora“ (naráža na kapitolu v Biblii Mt 18,6).

Stanovisko kardinála zastávajú takmer všetci talianski renomovaní katolícki bioetici a tentokrát aj väčšina verejnosti, ktorá sleduje od začiatku boj rodičov a stavia sa za ich práva ako aj práva ich dieťaťa. Internetom sa šíri viacero petícií, jednu z nich z organizácie CitizenGo podpísalo už viac ako 125 tisíc ľudí, ktorí žiadajú, aby chlapec mohol žiť.

Marína Kovačičová