– Mikroodvod pre SZČO vznikol v jesennom konsolidačnom balíku, ktorý zrušil starú príjmovú brzdu pre vznik povinného poistenia.

– Nový režim mohol zasiahnuť aj tých, ktorí majú nulový alebo veľmi nízky príjem a po zaplatení odvodov by im ostalo takmer nič.

– Poslanecké zmäkčenie by mohlo pomôcť viac ako 30-tisíc SZČO. Zároveň zasiahne príjmy Sociálnej poisťovne.

Pri mikroodvode pre SZČO sa dnes veľa hovorí o zjemnení. To je však až druhé dejstvo. Prvé sa odohralo už vlani v konsolidačnom balíku. Práve tam štát zmenil logiku sociálneho poistenia SZČO tak, že už nebolo rozhodujúce len to, koľko človek zarobí, ale aj to, že vôbec má oprávnenie na činnosť a uplynie mu zákonom určený čas. Tvrdý vládny zásah do nízkopríjmovej a drobnej samostatnej činnosti dnes korigujú koaliční poslanci za SNS a Hlas-SD.

Necitlivá konsolidácia

Vládny konsolidačný balík zrušil staré naviazanie povinného poistenia SZČO na príjmovú hranicu. Po novom malo povinné poistenie vzniknúť od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po začatí činnosti. Zároveň sa zaviedol aj osobitný vymeriavací základ vo výške 26 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Práve z tejto konštrukcie vzniká v roku 2026 poistné 131,34 eura, teda to, čo sa dnes označuje ako mikroodvod.

Mikroodvod teda nevznikol bokom ani omylom. Vznikol priamo v zákone, ktorý mal konsolidovať verejné financie. Dôvodová správa túto zmenu opisovala ako súčasť novej logiky systému a zároveň otvorene hovorila o konsolidácii príjmov a výdavkov v systéme sociálneho poistenia. Pri SZČO mala táto zmena podľa doložky vplyvov priniesť do verejných financií približne 34 miliónov eur v roku 2026, 79 miliónov eur v roku 2027 a takmer 127 miliónov eur v roku 2028. Vládny zásah bol teda súčasťou príjmovej strany konsolidačného balíka.

Novelou sa rozšíril okruh SZČO, ktorým malo vzniknúť povinné poistenie. Dovtedy bola pri malej samostatnej činnosti rozhodujúca hranica príjmu. Vládnym zásahom prestala byť dôležitá. Poistné by tak musel platiť aj človek, ktorý ako SZČO nezarobil nič alebo tak málo, že po zaplatení odvodov by mu takmer nič neostalo. Práve to dnes priznáva aj opravná poslanecká novela.

Všeobecná dôvodová správa k poslaneckému návrhu hovorí, že nová úprava vedie k vzniku povinnosti platiť poistné aj u tých SZČO, ktoré síce majú oprávnenie na podnikanie alebo inú samostatnú činnosť, ale nedosahujú z nej žiadny príjem alebo dosahujú tak nízky príjem, že po zaplatení poistného je výkon tejto činnosti neefektívny.

Štát teda nastavil systém tak hrubo, že do neho vtiahol aj ľudí, ktorým ich činnosť reálne skoro nič nezarába. Prestrelene nastavený režim napokon prebudil aj poslancov vládnej koalície. Tí teraz pripravili opravu, ktorá má do systému vrátiť hranicu.

Čo sa má teraz opravovať

Opravná novela, ktorá čaká na prvé čítanie v parlamente, vracia do systému príjmový test. Povinné poistenie nemá vzniknúť tej SZČO, ktorej príjem za relevantné obdobie nebude vyšší ako 10,5-násobok životného minima. Pri roku 2025 je to 2 876,90 eura. Osobitná dôvodová správa to opisuje presne a zároveň výslovne hovorí, že filozofia posudzovania vzniku a zániku poistenia sa tým v podstate vracia k logike účinnej do 31. decembra 2025.

To znamená, že poslanci dnes nevymýšľajú nový systém pre malých živnostníkov. Vracajú späť aspoň časť starej brzdy, ktorú konsolidačný balík zrušil.

Koho to trafí najviac

V prípade, že by poslanecké zmäkčenie neprešlo, vládny úder nedopadne na veľké a stabilné podnikanie. Pocítia ho najmä ľudia, ktorí majú samostatnú činnosť bokom, prerušovane alebo na hrane rentability. Tí, ktorí si privyrábajú, občas fakturujú, skúšajú niečo rozbehnúť alebo majú oprávnenie otvorené aj v čase, keď z neho nič alebo skoro nič nemajú.

Práve pri nich je tvrdosť nového režimu najviditeľnejšia. Ak štát nastaví systém tak, že aj pri veľmi malom príjme môže vzniknúť fixná odvodová povinnosť, potom už nejde o sociálnu ochranu. Ide o zásah, ktorý môže malú činnosť zabiť skôr, než sa vôbec stihne rozbehnúť.

Sociálna analýza k zmäkčeniu uvádza, že návrh pomôže v roku 2026 približne 30 610 SZČO, ktoré nebudú musieť platiť poistné 131,34 eura mesačne, prípadne 107,57 eura pri poberateľoch starobného a predčasného starobného dôchodku.

To už nie je chyba na okraji systému. To je skupina veľká ako menšie okresné mesto. A práve pri tomto čísle je vidieť, že nejde len o sociálnu citlivosť. Ide aj o výpadok peňazí, s ktorými pôvodný tvrdý režim rátal.

Štát z toho nechcel len poriadok, ale aj peniaze

Tvrdý režim pri SZČO nebol len pokusom o poriadok v systéme. Bol aj súčasťou príjmovej strany konsolidačného balíka. Pri zmene filozofie poistenia SZČO rátala vláda podľa doložky vplyvov s tým, že táto úprava prinesie do verejných financií približne 34 028 486 eur v roku 2026, 79 026 737 eur v roku 2027 a 126 981 256 eur v roku 2028.

Poslanecké zmäkčenie z tejto logiky ukrajuje späť významný kus. Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy uvádza pokles príjmov verejnej správy o 21 393 543 eur v roku 2026 a o 45 388 928 eur v roku 2027. Najväčší zásah nejde plošne na celý štát, ale priamo na Sociálnu poisťovňu, ktorej majú príjmy klesnúť o 22 284 941 eur v roku 2026 a o 47 280 134 eur v roku 2027.

Áno, časť tohto zásahu sa má štátu vrátiť späť inde. Analýza ráta s vyšším výnosom dane z príjmov vo výške 891 398 eur v roku 2026 a 1 891 205 eur v roku 2027. Súčasne Sociálnej poisťovni klesnú aj výdavky na nemocenské dávky, a to o 15 466 eur v roku 2026 a o 3 811 865 eur v roku 2027. To je však len menšia protiváha k výpadku príjmov.

Z pohľadu konsolidácie je zarážajúce, že v poslaneckom návrhu chýba, čím chce tento výpadok naozaj nahradiť. V doložke vplyvov je výslovne uvedené, že negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy je zabezpečený len čiastočne. Návrh zároveň hovorí, že v rokoch 2026 až 2028 zakladá nekrytý negatívny vplyv a že jeho financovanie sa má riešiť až pri príprave budúcich rozpočtov. Jediné konkrétne krytie, ktoré dokument pomenúva, sú technické náklady Sociálnej poisťovne na úpravu systému vo výške 715 000 eur v roku 2026.

Vláda si pri tvrdej zmene filozofie poistenia SZČO započítala do konsolidácie desiatky miliónov eur. Jej vlastní poslanci teraz z tej istej zmeny berú veľký kus späť, ale bez jasnej odpovede, čím tento zásah vykryjú. Ak tie peniaze budú chýbať, chýbať budú v balíku, s ktorým vláda rátala. Ak tie peniaze budú chýbať, budú chýbať v balíku, s ktorým vláda rátala. A ak nechýbajú, potom sa treba pýtať, na čom táto konsolidácia vlastne stála.

Poslanci dnes neponúkajú veľkorysosť, ale hasenie

Štát v mene konsolidácie zrušil starú príjmovú brzdu, pustil do povinného poistenia aj veľmi malé SZČO a z mikroodvodu si naplánoval aj príjem do balíka. Keď sa ukázalo, že nový režim môže tvrdo dopadnúť aj na ľudí s nulovým alebo veľmi nízkym príjmom, prišla oprava.

To však nie je dôkaz sociálnej citlivosti systému. Je to dôkaz, že systém bol nastavený príliš tvrdo a že vláda pri konsolidácii rátala aj s peniazmi od tých, ktorým ich činnosť reálne skoro nič nezarába.

Poslanci dnes preto nepredkladajú veľkorysú pomoc malým SZČO. Poslanci dnes najmä hasia požiar, ktorý štát sám založil v konsolidačnom balíku. A keďže z tej istej konsolidácie berú späť desiatky miliónov eur bez jasnej odpovede, čím ich nahradia, neotvára sa už len otázka spravodlivosti voči malým živnostníkom. Otvára sa aj otázka, ako sa vlastne táto konsolidácia robí.