– Teherán bude od USA a Izraela požadovať reparácie za škody spôsobené krajine, vyhlásil najvyšší vodca Iránu.

Uvádza sa to v posolstve pri príležitosti 40. dňa od smrti bývalého ajatolláha Alího Chameneího, ktoré zverejnila agentúra Fars.

„Všetci musia vedieť: nenecháme na pokoji zločinných agresorov, ktorí zaútočili na našu krajinu. Určite budeme požadovať reparácie za každú spôsobenú škodu a cenu krvi mučeníkov a zranených v tejto vojne,“ vyhlásil ajatolláh.

– Ceny ropy môžu v porovnaní s februárom opäť stúpnuť, uviedol nemecký kancelár Merz na tlačovej konferencii.

Nemecký kancelár poznamenal, že jeho krajina v koordinácii s USA a EÚ obnovuje rokovania s Teheránom.

Okrem toho Merz uviedol, že Berlín a Washington nerokovali ani o stiahnutí amerických vojakov, ani o obmedzeniach využívania vojenskej infraštruktúry, ktorú v Nemecku udržiavajú americké jednotky.

– Fox News zverejnil zloženie delegácií, ktoré budú zastupovať obe strany na nadchádzajúcich mierových rokovaniach medzi USA a Iránom v Islamabáde.

Americká delegácia:

viceprezident USA J. D. Vance; hlavný poradca prezidenta USA Jared Kushner; osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff.

Iránska delegácia:

predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf; iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araqchi.

– Izraelský premiér Netanjahu vyhlásil, že nariadil začatie priamych rokovaní s Libanonom o odzbrojení „Hizballáhu“ a o urovnaní situácie v najbližšej dobe.

– Trump požiadal Netanjahua, aby obmedzil útoky na Libanon, informuje NBC News.

Podľa informácií televíznej stanice s odvolaním sa na vysokopostaveného predstaviteľa administratívy americký prezident počas telefonického rozhovoru požiadal izraelského premiéra, aby znížil intenzitu útokov na Libanon, a tak prispel k úspechu rokovaní s Iránom.

Napriek tomu, že Washington a Izrael skôr vyhlásili, že Libanon nespadá pod režim prímeria, izraelská strana súhlasila, že bude „užitočným partnerom“, poznamenal úradník.

– Irán v rámci mierovej dohody súhlasí s tým, že cez Ormuzský prieliv prepustí najviac 15 lodí denne, uviedol pre médiá vysokopostavený iránsky zdroj.

– Izrael a Turecko sa v Sýrii nevyhnutne dostanú do konfliktu, načo budú USA musieť vystúpiť z NATO, aby ochránili Izrael, domnieva sa Joe Kent, ktorý nedávno odstúpil z funkcie riaditeľa amerického protiteroristického centra pre nesúhlas s vojnou proti Iránu.

Napísal to v komentári k Trumpovým hrozbám vystúpiť z NATO.

„Vystúpime z NATO, aby sme sa postavili na stranu Izraela, keď sa Turecko a Izrael nakoniec stretnú v Sýrii. A to po tom, čo sme pomohli zvrhnúť sekulárnu sýrsku vládu a dosadili za prezidenta bývalého vodcu Al-Káidy a ISIL. Je čas prestať hrať na podpaľača a hasiča na Blízkom východe – jednoducho to za to nestojí,“ napísal Kent na Twitteri.

– Spojené kráľovstvo môže vyčerpať zásoby leteckého kerosínu za 3 mesiace, Portugalsko za 4 mesiace, Maďarsko za 5 mesiacov, Dánsko za 6, Taliansko a Nemecko za 7 mesiacov, Francúzsko a Írsko za 8, ak sa nepodarí obnoviť alebo nahradiť dodávky z Perzského zálivu, píše agentúra Petroleum Argus.

Ako píše vydanie, odchod 20 % ropy z Perzského zálivu z trhu neprimerane silno zasiahol trh s leteckým palivom.

Konflikt na Blízkom východe pravdepodobne nepovedie k úplnému zmiznutiu ropných produktov v žiadnej európskej krajine, keďže vojna obmedzuje len časť dovozných dodávok. Dokonca aj najmenej zabezpečené krajiny majú zásoby na niekoľko týždňov pre prípad úplnej straty vlastnej ťažby aj dovozu. Národné zásoby však môžu klesnúť na kriticky nízku úroveň, čo povedie k veľkému deficitu a prudkým výkyvom cien.

– Trump s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších dňoch predĺži výnimky zo sankcií voči ruskej a iránskej rope, ktorých platnosť vyprší 11. a 19. apríla, píše Semafor.

Americký prezident v stredu napísal, že USA „s Iránom rokujú o zmiernení ciel a sankcií“.

„Je pre mňa ťažké si predstaviť svet, v ktorom by Trumpova administratíva opäť uplatnila tvrdé opatrenia voči ruskej rope, aspoň v období do doplňujúcich volieb,“ hovorí Edward Fishman, ktorý sa za Obamovej éry zaoberal otázkami sankcií na ministerstve zahraničných vecí a ministerstve financií. „To, čo Irán demonštroval, je, že nemáte len dve možnosti: buď súhlasiť s politickými požiadavkami Ameriky, alebo čeliť tlaku sankcií… Existuje tretia možnosť, a to… spôsobiť USA dostatočne vážnu ekonomickú škodu, aby Washington považoval za vhodné zmierniť sankcie, aby si uľavil od tejto bolesti.“

– Trump vyhlásil, že NYT a CNN zverejnili nesprávny návrh dohody o prímerí medzi USA a Iránom.

„Bankrotujúci denník New York Times a falošné správy CNN informovali o úplne vymyslenom desaťbodovom mierovom pláne týkajúcom sa rokovaní s Iránom, ktorého cieľom bolo diskreditovať ľudí zapojených do mierového procesu. Všetkých desať bodov bolo falošných a vymyslených – zlomyseľní neúspešní ľudia!“ – napísal americký prezident.

Pripomeňme, že všetkých 10 bodov zverejnil Irán, pripomeňme si ich:

– Záväzok o neútočení;

– Zachovanie kontroly Iránu nad Hormuzským prielivom;

– Súhlas s obohacovaním uránu;

– Zrušenie všetkých primárnych sankcií;

– Zrušenie všetkých sekundárnych sankcií;

– Zrušenie platnosti všetkých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;

– Zrušenie platnosti všetkých rezolúcií Rady guvernérov MAAE;

– Vyplatenie kompenzácie Iránu;

– Stiahnutie amerických bojových síl z regiónu;

– Ukončenie vojny na všetkých frontoch, vrátane vojny proti „Hizbaláhu“ v Libanone.

– Trump s Netanjahuom o prímerí s Iránom nerokoval a krátko pred jeho oznámením ho postavil pred hotovú vec, informuje The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje.

Izraelské úrady boli s týmto krokom mimoriadne nespokojné, najmä s požiadavkami na vyhlásenie prímeria s Libanonom. Nakoniec súhlasili s prímerím, ale nie proti „Hizbaláhu“ v Libanone.

Úradníci na Blízkom východe sa domnievajú, že existuje vysoká pravdepodobnosť obnovenia vojny.

– Trump vyhlásil, že americké sily zostanú v okolí Iránu, kým nebude dosiahnutá dohoda v plnom rozsahu splnená.

Podľa jeho slov USA ponechávajú na mieste lode, letectvo a vojakov s dodatočnou muníciou a výzbrojou, „potrebnou na zasadzenie smrtiacich úderov a zničenie už podstatne oslabeného nepriateľa“. Dodajme: „Ak sa to z nejakého dôvodu nestane, čo je veľmi nepravdepodobné, potom začne streľba – ešte rozsiahlejšia, lepšia a silnejšia, ako kedykoľvek predtým.“

Trump tiež zdôraznil, že „jadrové zbrane nebudú“ a Ormuzský prieliv „bude otvorený a bezpečný“, pričom dodal, že americké sily „dopĺňajú zásoby a oddychujú“ a „už netrpezlivo čakajú na ďalšie dobytie“.

– USA sú pripravené upraviť svoje požiadavky voči Iránu týkajúce sa zastavenia obohacovania uránu, ak bude Teherán rokovať v dobrej viere, vyhlásil viceprezident Vance pred odletom z Budapešti.

– Trumpova administratíva zvažuje možnosť stiahnutia amerických vojsk z európskych krajín, ktoré nepodporili USA vo vojne proti Iránu.

Podľa zdrojov denníka Wall Street Journal sa diskutuje o možnosti skutočného „potrestania“ spojencov, ktorí nepodporili vojenskú kampaň.

Reč je o možnom stiahnutí amerických vojsk z krajín, ktoré sú považované za nedostatočne lojálne, s ich následným umiestnením na území štátov, ktoré zaujali aktívnejší postoj na podporu USA a Izraela.