Povstanie robotov? Peking ide v súboji s Washingtonom ako píla

Situácia je nasledovná: vývoj umelej inteligencie je zaujímavý ako v privátnom sektore, tak na úrovni vlád. Ako v USA, tak v Číne sa do výskumu nalievajú miliardy dolárov. Súboj AI pritom prebieha na dvoch frontoch, označovaných odborníkmi ako „mozgy VS telá”. Bývalý poradca Pentagonu Nicholas Wright hovorí o tom, že kým USA sa orientujú na jazykové programy a četovacích botov typu ChatGTP, ich náprotivok je zameraný na robotiku (vrátane dronov či humanoidných telies).

Podľa odborníkov dosiahli obe štáty vo svojom sektore prím – to však nemusí ostať takto navždy pretože preteky nekončia, preteky sa ešte len rozbiehajú…

Duch zo stroja

Podľa údajov firmy OpenAI používa ich četovaciu umelú inteligenciu vraj až 900 miliónov ľudí týždenne. Konkurenčné jazykové LLM systémy postavené na analýze textov zatiaľ zaostávajú, no investori pridávajú postupne na plyn, uvedomujúc si perspektívnosť tejto sféry. Samozrejme tu ide aj o problematiku konkurenčného boja na úrovni vlád. Washington má vlastný záujem na rozvoji technológií, momentálne sa hovorí predovšetkým o mikročipoch (väčšina z nich je navrhnutá firmou Nvidia). Práve obrovský výpočtový výkon má byť podľa vysokého predstaviteľa, ktorý sa anonymne vyjadril pre BBC, americkou stratégiou. V súlade s tým je preventívne obmedzený vývoz pokročilej elektroniky. Zaujímavosť: spomínané čipy vyrába Taiwan.

Vnímate tie súvislosti?

Čínski programátori sa museli zaobísť bez drahých supervýkonných čipov, a ich kreativita nakoniec viedla k predstaveniu bota DeepSeek. Jeho vývoj stál zlomok oproti americkej konkurencii (sám seba definuje ako vhodný nástroj pre vedcov, analytikov či pracovníkov IT – oproti viac „kreatívnemu” Chatgtp). V dôsledku tohto úspechu utrpela Nvidia vlani v januári rekordnú stratu za jediný deň – jej trhová hodnota padla o zhruba 600 miliárd dolárov. Investori? Not happy.

Terminátor u vás doma

Čínske humanoidné roboty s torzom, hlavou a končatinami už nie sú pieseň budúcnosti. Vláda tam podporuje ich vývoj od roku 2010 miliardovými dotáciami. Plne robotizované továrne tiež nie sú príbehom z žánru vedeckej fantastiky, stávajú sa realitou. Ale aj v civilnej sfére si roboty nachádzajú uplatnenie, napríklad pokiaľ ide o dodávky jedla – teoreticky môžu o niekoľko rokov úplne nahradiť rozvozárov značiek typu Wolt.

V súvislosti s narastajúcou automatizáciou v krajine sa hovorí o tzv. „temných fabrikách”, teda miestach, ktoré fungujú kompletne bez ľudskej prítomnosti. Iba stroje, roboty, senzory a umelá inteligencia (napr. v Chongqingu). Domáci samozrejme uprednostňujú priateľskejší výraz „smart” fabriky – napokon, sú vraj schopné poskladať celý automobil každú minútu. Humanoidné roboty, ktoré potrebujú rozvinutejšie AI modely na vykonávanie zložitejších úloh vo vzťahu k ľuďom, však potrebujú práve výkonné čipy a jazykové modely, v akých vedie USA.

Musk ide All in

Americká Nvidia za Čínou nehodlá v ničom zaostávať (a dopriať si luxus ďalšieho pádu na akciových trhoch). Už plánujú výrazne sa sústrediť práve na robotiku. Podľa Elona Muska potom potiahnu jeho Teslu do budúcna práve roboty – trafil sa s vesmírnym výskumom a elektroautami, možno sa nemýli ani tentokrát. Napokon, štátny dohľad v USA nie je taký prísny, ako v Číne.

Otázka za milión znie, akým spôsobom tento trend zasiahne pracovný trh. Pretože hoci sa hovorí, že nedôjde k výraznej strate miest, iba ich reštrukturalizácii, nemôže predsa každý robiť manažéra smart továrne, alebo kontrolóra procesov AI. Tu sa, mimochodom, Peking spolieha na doplnenie miest opatrovateľov starých ľudí, keďže krajina zaznamenáva populačný pokles.

Bude však na rezorte školstva jednotlivých štátov, vrátane Slovenska, nakoľko promptne dokáže reagovať na trendy, určujúce smerovanie sveta a pripraviť ďalšie generácie na rýchlo sa vyvíjajúcu budúcnosť. Evidentné je len toľko, že zvyšovanie objemu učiva a ďalšie nároky na memorovanie nie sú cestou, ktorá by našu mládež úspešne uviedla do novej epochy.

Celkom samostatná téma, ktorú by sa dalo v tomto smere ďalej rozvinúť, je potom možnosť bojového nasadenia humanoidov ovládaných skrz AI – tak, ako to poznáme zo slávneho filmu Terminátor. Nie je to fantazmagória, ako vidíme už teraz pri masovom využívaní dronov na Donbase. Napokon, prvá vážna webová sieť (ARPANET) bola pôvodne vyvíjaná v réžii amerického rezortu obrany.

Takže s trochou nadsázky povedané majú obyvatelia Iránu šťastie, že v oblasti humanoidov napreduje Čína a nie USA…