Z hnojiva sa stáva zlato. Bude sa EÚ musieť obrátiť na Rusko?

Na svetovom trhu chýbajú milióny ton hnojív kvôli neistej situácii v Hormuzskom prielive. Práve Rusko sa teraz chce zapojiť. Podľa správy tlačovej agentúry Bloomberg sa druhý najväčší výrobca hnojív na svete ponúka, že vyplní vzniknutú medzeru, informuje denník Berliner Zeitung.

Pre Nemecko (a nielen preňho, ale fakticky pre celú EÚ) je to obzvlášť citlivá záležitosť: ešte pred pár mesiacmi Spolková republika dovážala veľké množstvá ruských hnojív. Od júla 2025 však platia clá EÚ na dovoz hnojív z Ruska. EÚ však minulý rok na jeseň vyhlásila, že clá by sa mohli odložiť v prípade prílišného nárastu cien. Vzniká tak citlivá otázka: Mohli by krajiny vzhľadom na iránsku krízu opäť vsadiť na lacné ruské hnojivá?

Rana nielen pre energetický sektor

Kríza v Iráne je ťažkou ranou pre poľnohospodárstvo. Približne tretina celosvetového obchodu s hnojivami prebieha cez Hormuzský prieliv. Podľa údajov analytickej spoločnosti Argus prešlo v roku 2025 touto dôležitou obchodnou trasou v Perzskom zálive približne 45 miliónov ton hnojív a surovín. V dôsledku nedostatku ponuky ceny močoviny od začiatku konfliktu podľa agentúry Bloomberg vzrástli takmer o tri štvrtiny. Aj ceny plynu – rozhodujúce pre výrobu močoviny – v Európe už týždne výrazne rastú.

Nemecký zväz poľnohospodárov (DBV) zdôrazňuje, že prestávka v hnojení nie je možnosťou, pretože dusík zabezpečuje výnos a kvalitu vypestovaných komodít. „V súčasnosti sa neočakávajú plošné nedostatky, ale vysoké ceny energie ďalej zvyšujú náklady a zvyšujú riziko zníženia kvality a čiastočne aj množstva,“ vysvetľuje prezident DBV Joachim Rukwied a dodáva: „Extrémne zvýšenie nákladov nemôžu znášať poľnohospodári.“

Z tohto dôvodu nemecký poľnohospodársky zväz žiada od spolkovej vlády krátkodobé úľavy v oblasti energetickej dane a zdanenia CO₂ z nafty. Rovnako je potrebný „efektívny dohľad nad hospodárskou súťažou, alternatívne zdroje dovozu a spoľahlivé rámcové podmienky pre domácu produkciu“.

Podľa údajov priemyselného zväzu Agrar (IVA)  sú ceny minerálnych hnojív v súčasnosti výrazne nad úrovňou minulého roka. „Predajné ceny pre poľnohospodárstvo sa v súčasnosti pohybujú približne o 15 až 30 percent nad úrovňou rovnakého mesiaca minulého roka, v prípade močoviny asi o 30 percent, v prípade dusičnanu amonno-vápenatého  asi o 15 percent,“ uvádza hovorca zväzu.

Zásobovanie v Nemecku je však zabezpečené, keďže približne 75 percent potreby dusíkatých hnojív pokrýva domáca produkcia. „V súčasnosti sa neočakávajú žiadne nedostatky,“ vysvetľuje hovorca.

Geopolitické napätie by však mohlo zvýšiť volatilitu na trhoch s energiou a hnojivami, keďže ceny energie a plynu naďalej zostávajú kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim náklady.

Návrat k dovozu hnojív z Ruska však pre priemyselný zväz Agrar nie je možný. Dovoz z Ruska do Nemecka sa od zavedenia clá EÚ v lete 2025 „znížil o približne 35 percent“, uvádza. „Predtým sa ruské produkty dočasne silnejšie presadzovali na trhu, najmä keď európski výrobcovia museli obmedziť svoju výrobu kvôli vysokým nákladom na energiu,“dodáva.

Podľa zväzu Agrar len Nemecko v roku 2023/24 doviezlo z Ruska približne 140 000 ton močovinových hnojív, čo predstavuje podiel približne 31 percent nemeckých dovozov. Pre nasledujúcu sezónu medzi júnom 2024 a júlom 2025 potom  Agrar počítal už len s 110 000 tonami močovinových hnojív z Ruska – čo je teda o približne 22 percent menej.

Podľa údajov lobistickej asociácie Fertilizers Europe, ktorá zastupuje výrobcov hnojív v Európe, až donedávna pochádzalo približne 25 percent dovozov hnojív do EÚ z Ruska. Ruskí výrobcovia majú pri výrobe močoviny rozhodujúcu výhodu. Za zemný plyn – hlavnú surovinu pri výrobe – platia štátom regulované nízke ceny. Vďaka tomu môžu ponúkať svoje produkty výrazne lacnejšie ako konkurenti v EÚ.

V roku 2024 však viacerí európski výrobcovia túto situáciu kritizovali a požadovali prísnejšie opatrenia. Antoine Hoxha, generálny riaditeľ Fertilizers Europe, varoval, že Európa je „závislá od lacného ruského močovinového hnojiva“.

V júli 2025 EÚ reagovala zavedením ciel na ruské hnojivá vo výške 6,5 percenta. Do roku 2028 by sa mali clá postupne zvýšiť na 50 percent. Ceny hnojív však od zavedenia ciel výrazne vzrástli.

Z pohľadu Agrar by EÚ mala napriek tomu na clách na ruské hnojivá trvať. „Z nášho pohľadu neexistuje žiadne riziko v dodávkach, ktoré by ospravedlňovalo ich uvoľnenie,“ uviedol hovorca.

„Clá prispievajú k vytvoreniu spravodlivých podmienok hospodárskej súťaže medzi európskymi výrobcami a dovozcami z tretích krajín,“ vyjadril sa.

Rozhodujúce je skôr zabezpečiť a ďalej posilňovať domáce a európske výrobné zázemie. „Na to sú potrebné stabilné politické rámcové podmienky, konkurencieschopné ceny energie a istota pri plánovaní investícií,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Ruský LNG láme rekordy. Európa dováža, ako nikdy predtým
• Únia ubezpečuje, že dodávky ropy v apríli nie sú ohrozené. Opatrenia sú na ceste