Prezident pripomenul, že náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR generál Daniel Zmeko už niekoľko rokov volá po zmene legislatívy a po tom, aby mohli OS SR nasadiť svoje prostriedky aj v prípade situácie, keď Slovensko nie je vo vojnovom stave a ani nevyhlásilo vojnu niektorému zo svojich susedov. Dodnes však na výzvy Zmeka nikto nereagoval. Nedávno sa však otvorila diskusia o zavedení inštitútu „stavu ohrozenia“, keďže SR dnes pozná len stav mieru a vojnový stav. Tento návrh by si však vyžadoval zmenu Ústavy SR, s čím podstatná časť politického spektra nesúhlasí a preferuje viac zmenu súčasných zákonov, ktoré potrebujú modernizáciu. Prezident sa vyjadril, že je absolútne za.

„Náčelník Generálneho štábu OS SR pozve na generálny štáb zástupcov výboru na kontrolu vojenského spravodajstva aj zástupcov brannobezpečnostného výboru, aby previedli takzvané virtuálne cvičenie. Pôjde o virtuálne scenáre rôznych možných hrozieb. Jedným z nich bude prelet dronu alebo rakety na územie SR a budú krok po kroku vyhodnocovať, čo môžu alebo nemôžu OS SR robiť za súčasnej legislatívy, a čo by potrebovali v legislatíve zmeniť, aby mohli efektívne zasiahnuť,“ priblížil prezident. Vyskúšajú aj scenár, v ktorom polovojenská jednotka bude chcieť prekročiť hranicu SR. Bude sa pritom vyhodnocovať, akým spôsobom môže byť armáda zapojená do obrany územia aj s použitím smrtiacich zbraní. Simulovať sa budú aj rozhodovacie procesy.

„Po cvičení, ktoré ukáže nedostatky, sa odborná diskusia prenesie na jednotlivé výbory a za účasti opozície aj koalície sa bude pripravovať paragrafové znenie. Zhodli sme sa na okrúhlom stole, že toto znenie pravdepodobne predstavia ako návrh výborov. To znamená, že to nebude vládny ani opozičný návrh, ale návrh výborov, pod ktorý sa, ak sa zhodnú, podpíšu opoziční aj koaliční poslanci,“ priblížil prezident s tým, že zmena si bude vyžadovať podporu širokého politického spektra.

Podľa slov Zmeka sa vytvorila jedinečná možnosť pre zabezpečenie funkčnosti OS SR. Diskusia sa podľa neho viedla pragmaticky a konštruktívne. Ako podotkol, bezpečnostné prostredie sa mení, prichádzajú nové technológie, a to všetko v kontexte aktuálnych konfliktov, ktoré vytvárajú nové výzvy pre OS SR. Na tieto výzvy je podľa Zmeka potrebné reagovať nielen modernizačnými programami a výcvikom vojakov, ale aj zmenou legislatívy. „Pre ozbrojené sily a vedenie OS SR je úplne jedno, či sa na konci dňa zákonodárny zbor zhodne na tom, že treba meniť ústavu alebo zákony. Dôležité je, aby sme vytvorili priestor a čas pre prípravu OS SR a ich efektívne nasadenie. Myslím si, že sme urobili veľký kus práce a pokročili sme dopredu v diskusii, “ uzavrel Zmeko.

Kaliňák a Šutaj Eštok sa zhodujú na potrebe legislatívnych zmien pre lepšiu pripravenosť na bezpečnostné hrozby

Koaliční predstavitelia sa zhodujú na potrebe posilniť pripravenosť Slovenska na nové bezpečnostné hrozby. Počítajú s legislatívnymi zmenami, ktoré by umožnili efektívnejšie nasadenie ozbrojených síl. Vyplynulo to z rokovania za okrúhlym stolom, ktoré dnes zvolal prezident Peter Pellegrini.

Minister obrany Robert Kaliňák privítal iniciatívu, aby sa témou zaoberali parlamentné výbory, najmä výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor na kontrolu vojenského spravodajstva. Výsledkom by podľa neho mohol byť spoločný návrh naprieč politickým spektrom, pričom odborným lídrom majú byť Ozbrojené sily SR. Otvorenou otázkou zostáva forma zmien – či pôjde o zmenu ústavy alebo bežných zákonov, pričom minister uprednostňuje cestu bežnej legislatívy. Konkrétny termín vypracovania analýzy si účastníci nestanovili, Kaliňák však predpokladá, že „základný smer bude jasný do leta“.

Podľa neho panuje medzi účastníkmi okrúhleho stola zhoda, že bezpečnostná situácia si vyžaduje hlbšiu analýzu a legislatívne úpravy. Upozornil na nové typy hrozieb, ako sú dronové útoky, provokácie či pohyb ozbrojených migračných skupín po skončení konfliktov. „Voči takýmto hrozbám sa musí vedieť štát účinne brániť,“ zdôraznil.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) zdôraznil potrebu širšej politickej zhody. Podľa jeho slov nejde o tému koalície či opozície, ale o spoločný záujem celej krajiny. Diskusia bola podľa neho „vo väčšine konštruktívna“ a reflektovala zásadne zmenenú bezpečnostnú situáciu vo svete aj na Slovensku v porovnaní s obdobím spred piatich rokov.

Upozornil na rastúce množstvo hrozieb zo zahraničia – od vojnových konfliktov až po možné dôsledky ich ukončenia, vrátane pohybu polovojenských skupín či zvýšeného rizika nelegálnej migrácie a pašovania zbraní. Hlavným cieľom rokovania bolo podľa neho posúdiť, či súčasný právny rámec umožňuje štátu dostatočne reagovať na nové výzvy. „Je tu záujem celej politickej reprezentácie reagovať na aktuálnu bezpečnostnú situáciu,“ uviedol s tým, že ďalší postup bude vychádzať z odbornej analýzy.

Okrúhleho stola sa zúčastnili aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS), podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD), poslanci parlamentu Richard Glück (Smer-SD), Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), Juraj Krúpa (SaS), Viliam Karas (KDH) a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.

Hnutie Slovensko: Pri okrúhlom stole u prezidenta sa stretli všetci, okrem matovičovcov, Grendel hovorí o selektívnom prístupe hlavy štátu

Pri okrúhlom stole u prezidenta sa stretli všetci, okrem matovičovcov. Poslanec Gábor Grendel z Hnutia Slovensko kritizuje rokovania pri okrúhlom stole organizované prezidentom Petrom Pellegrinim. Hnutie totiž nebolo na toto stretnutie k odolnosti a obranyschopnosti Slovenska pozvané, čo podľa Grendela potvrdzuje selektívny prístup prezidenta.

„Zbytočne sa dnes Peter Pellegrini tvári ako štátnik, keď aj on osobne nesie politickú zodpovednosť za to, že sa zhoršila bezpečnosť na Slovensku,“ vyhlásil Grendel. Prezident podľa neho podporil legislatívne zmeny, ktoré oslabili spravodlivosť na Slovensku. Poslanec prezidentovi vyčíta, že podporil zmeny Trestného zákona, ktoré rozviazali ruky kriminálnikom, podvodníkom a skorumpovaným politikom. Organizovanie okrúhlych stolov v súčasnej situácii preto poslanec označil za pokrytectvo a vrchol cynizmu. „Pellegrini sa zrejme bojí, že by sme mu to povedali do očí, a preto nás k tomuto okrúhlemu stolu nepozval,“ dodal Grendel s tým, že účasť hnutia by aj tak neprichádzala do úvahy, pretože by si s prezidentom zaň nesadli.