Môj profil 
Predplatné
Stuttgart 26. júna (TASR) – Proces s niekdajšou členkou teroristickej organizácie Frakcia Červenej armády (RAF) Verenou Beckerovou, ktorý prebieha od konca septembra 2010 na Vrchnom krajinskom súde v Sttutgarte, nedal jasnú odpoveď na otázku, kto 7. apríla 1977 spáchal vražedný atentát na niekdajšieho nemeckého generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka a jeho sprievod.
Obhajoba podľa dnešnej záverečnej reči právnych zástupcov obžalovanej žiada oslobodenie Beckerovej od obvinenia z napomáhania pri atentáte. Prokuratúra, ktorá pripustila, že Beckerová samotný atentát nespáchala, žiada pre ňu za napomáhanie k vražde 2,5 roka nepodmienečného odňatia slobody, avšak od trestu spolupáchateľstva odstúpila.
Podľa prokuratúry sa Beckerová výrazne zasadzovala za uskutočnenie atentátu a spolupodieľala sa i na jeho plánovaní a príprave, ako aj na distribúcii vyhlásenia, v ktorom sa k činu prihlásilo "Komando Ulrike Meinhofovej".
Rozsudok v kauze by v Stuttgarte mali vyniesť 6. júla.
V samotnom pojednávaní vystupoval ako ďalší žalobca aj syn zavraždeného Michael Buback, podľa ktorého bola Beckerová jednou z páchateliek. Toto tvrdenie sa však podľa názoru obhajoby, ale aj štátneho zastupiteľstva nepodarilo hodnoverne preukázať.
Spolkový súdny dvor v Karlsruhe zrušil krátko pred vianočnými sviatkami v roku 2009 zatykač na niekdajšiu teroristku, ktorú zadržali koncom augusta 2009 pre podozrenie, že v roku 1977 sa spolupodieľala na atentáte na Bubacka a jeho sprievod. Súd vtedy vyhovel námietke, ktorú voči zadržiavaniu podala Beckerová a jej právni zástupcovia a umožnil jej neodkladné prepustenie z vyšetrovacej väzby v ženskej väznici v berlínskej štvrti Pankow.
Verenu Beckerovú zadržali po prvý raz mesiac po atentáte na Bubacka a následne odsúdili za účasť na prestrelke pri zadržiavaní. V roku 1989 ju omilostili. Za atentát na generálneho prokurátora túto bývalú členku RAF až doteraz neobžalovali, aj keď jej účasť na zločine bola predmetom vyšetrovania najskôr v rokoch 1977-1980 a následne od apríla 2008. Stopy jej DNA sa totiž našli po rokoch na liste, ktorým sa RAF prihlásila k Bubackovej likvidácii. Oprávnenosť tvrdení, podľa ktorých mala byť práve Beckerová jeho vrahyňou, však vzorky DNA nepotvrdili. Identita vraha, ktorý z poloautomatickej zbrane zastrelil Bubacka, jeho vodiča a spôsobil smrteľné zranenie aj tretiemu mužovi v služobnom mercedese, tak zostáva naďalej predmetom špekulácií.
.JPG)
.jpg)
