Môj profil 
Predplatné
Spoločné vládnutie dvoch hlavných nemeckých strán – kresťanských demokratov z CDU/CSU a sociálnych demokratov z SPD – fungovalo počas prvého funkčného obdobia Merkelovej (2005-2009) prekvapivo dobre.
Tentoraz by však neprebiehalo tak hladko, sčasti preto, že súčasný predseda SPD Sigmar Gabriel tvrdo presadzuje líniu svojej strany, ktorá je tiež hlboko rozdelená v otázke opätovného spojenia síl s CDU. SPD totiž z ich poslednej vládnej spolupráce vyšla horšie.
“Pre Merkelovú by bolo vládnutie s SPD tentoraz oveľa ťažšie. SPD bude od samotného začiatku myslieť na budúce voľby v roku 2017. To by mohlo koalíciu veľmi zaťažiť,” uviedol politický vedec z Bonnskej univerzity Frank Decker.
Merkelová, doma populárna pre vytrvalé riešenie krízy v eurozóne a decentné vystupovanie, bude v prípade víťazstva stáť pred veľkými politickými výzvami. Musí zvládnuť nákladný a zložitý prechod od jadrovej k obnoviteľnej energii, ktorý rozrušil nemecký priemysel, zaistiť, aby kríza v eurozóne znova nevypukla, a reformovať hospodárstvo síce odolné, no smerujúce k demografickému “útesu” vzhľadom na starnúce obyvateľstvo a nízku pôrodnosť.
V prvých dvoch funkčných obdobiach Merkelová profitovala z kontroverzných reforiem pracovného trhu jej predchodcu z SPD Gerharda Schrödera, ako aj prísľubu šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho, že urobí “čokoľvek” na záchranu eura.
Toto jej “šťastie” by sa však mohlo rýchlo skončiť v novom štvorročnom funkčnom období, ktoré sa rysuje ako domáce mínové pole, uviedol Reuters.
Steinbrück, kandidát SPD na kancelára, vyhlásil, že v Merkelovej vláde po druhý raz pôsobiť nebude
Ak sa Merkelovej splní želanie a vráti sa k moci na čele stredopravej koalície s liberálni z FDP, bude mať zrejme len tesnú väčšinu v Spolkovom sneme, pričom prevaha ľavice v hornej komore parlamentu, Spolkovej rade, by mohla blokovať väčšie iniciatívy.
Ďalšou hrozbou je nová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), vystupujúca proti euru, ktorá by sa mohla dostať do parlamentu na úkor Merkelovej tábora a zintenzívniť spory ohľadom európskych otázok pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu.
Napriek všetkému Merkelovej a jej konzervatívnym spojencom robí najväčšie starosti vyhliadka na nejednotnú veľkú koalíciu.
Na rozdiel od roku 2005, keď ťažké váhy z SPD – Frank-Walter Steinmeier, Peer Steinbrück a Franz Müntefering vstúpili do vlády a zaistili určitú mieru disciplíny, by sa teraz sociálni demokrati mohli rozdeliť na dva tábory: Gabriel by vstúpil do kabinetu, no skutočná moc v strane by ju nepodporovala.
Steinbrück, kandidát SPD na kancelára, vyhlásil, že v Merkelovej vláde po druhý raz pôsobiť nebude. Steinmeier podľa všetkého mieni zotrvať na poste šéfa poslaneckého klubu strany.
Záujem o vstup do vlády na čele s Merkelovou nemá ani Hannelore Kraftová, vplyvná predsedníčka vlády najľudnatejšej spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko a jedna z favoritiek na kancelárskeho kandidáta SPD vo voľbách v roku 2017. Ako líderka SPD v hornej komore parlamentu by mohla veľkej koalícii skomplikovať život, aby by odmietla mechanicky odobriť legislatívu v otázkach od daní po dôchodky a energetiku.
Niektorí dokonca avizujú riziko, že SPD by mohla vystúpiť z koalície pred uplynutím štvorročného funkčného obdobia a spojiť sa so Zelenými a krajne ľavicovou stranou Ľavica. “Pre SPD bude vždy možnosťou a lákadlom snaha nájsť väčšinu bez Merkelovej,” povedal nemenovaný kancelárkin spolupracovník.
Dôvera medzi Merkelovou a Gabrielom je narušená od júna 2010
Už len formovanie veľkej koalície by bolo náročné. Podľa Deckera by vyjednávanie trvalo najmenej dva mesiace. “Budú to najťažšie koaličné rokovania, aké sa kedy konali,” vyhlásil.
Ako cenu za spojenie s Merkelovou by SPD podľa očakávaní požadovala celoštátnu minimálnu mzdu a zvýšenie daní pre najviac zarábajúcich. CDU obe tieto opatrenia počas kampane odmietla ako zlé pre pracovný trh.
Ak by si sociálni demokrati vo voľbách viedli dobre, s výsledkom blízkym 30 percentám hlasov, mohli by sa usilovať získať posty ministrov financií i zahraničných vecí, pričom Gabriel by obsadil jeden z nich.
Merkelová by nemusela byť ochotná súhlasiť, ak však chce ostať pri moci, nemusela by mať na výber. Dôvera medzi Merkelovou a Gabrielom je narušená od júna 2010, keď šéf SPD poskytol médiám dôvernú esemesku, ktorú mu kancelárka poslala v súvislosti s výberom kandidáta na nového prezidenta. Rozhnevaná Merkelová, známa diskrétnosťou, prerušila kontakty s Gabrielom na dva mesiace. Aj keď sa napokon zmierili, táto udalosť posilnila názor v jej okolí, že predseda SPD nie je úplne dôveryhodný, dodáva Reuters.
zf
.JPG)
