Ako informoval vojenský portál USNI.org, k závade došlo počas prebiehajúcich skúšok vo výrobnom závode. Lodi zlyhali filtre, ktoré chránia citlivé elektrické prístroje pred výkyvmi v sieti. Loď nakoniec prišla o veľkú časť svojich vysoko technologických systémov.

Americkým vojakom teraz pribudla ďalšia bolesť hlavy: lode, ktoré prekonávajú svojou cenou všetko okrem lietadlových lodí, nie sú schopné prekonať rad “detských chorôb”. O tom, prečo najnovšie torpédoborce do dnešných dní štrajkujú, v materiáli Sputnika.

Príliš pokročilá loď

Torpédoborce s riadenými raketami Zumwalt sa majú stať univerzálnymi bojovými loďami so zameraním na boj s pobrežnými a pozemnými cieľmi. Zumwalty mali poskytovať palebnú podporu pre námorný výsadoka, ďalej mali útočiť vysoko presnými zbraňami na vojská a infraštruktúru a tiež na hladinové plavidlá protivníka. Program pre stavbu perspektívnych torpédoborcov štartoval v roku 2007, na stavbu prvých dvoch Zumwaltov kongres vyčlenil 2,6 miliardy dolárov. Celkovo americké námorníctvo plánovalo postaviť 32 lodí tohto typu a vojsť sa do rozpočtu 40 miliárd dolárov.

Avšak cena lodí tohto projektu, ktoré sa americkí inžinieri snažia vyhnať tak vysoko, aby zodpovedali požiadavkám vojakov, začala rásť astronomickým tempom. Najprv bola objednávka znížená na 24 kusov lodí, neskôr dokonca na sedem. Nakoniec sa flotila v roku 2008 rozhodla uspokojiť iba s tromi loďami. Podľa posledných informácií každá z týchto lodí stála štátnu kasu 4,4 miliardy dolárov a to nepočítame cenu na obsluhu lodí po dobu jej operačnej prevádzky (s týmito nákladmi môže cena dosiahnuť 7 miliárd dolárov za kus).

Prvá loď Zumwalt vstúpila do služby amerického námorníctva 16. októbra roku 2016. Už o mesiac neskôr – 21. novembra – DDG-1000 zhasla v Panamskom prieplave na ceste do prístavu San-Diego. Morská voda prenikla do dvoch zo štyroch ložísk, ktoré sa nachádzajú v indukčných palubných motoroch. Obe nemohli ďalej pracovať a Zumwalt narazil do stien kanála. Supertorpédoborec sa musel hanebne vracať do prístavu za pomoci vlečnej lode. Nielen to, v San-Diegu objavili netesnosti v systéme chladenia oleja, ale nepodarilo sa zistiť príčinu. Ako ukázali posledné udalosti, vážne problémy s motormi má aj druhá loď.

“Je potrebné si priznať, že Američania bojové lode stavať vedia,” povedal pre RIA Novosti vojenský expert Alexej Leonkov. “A Zumwalt je podľa všetkých svojich charakteristík veľmi zaujímavá loď, originálny projekt. Hlavne jeho neobyčajný generátor, ktorý je rovnaký ako ten, ktorý sa používa na strategických ponorkách triedy Ohio. Rozdiel je len v tom, že na Zumwalte je miesto atómového reaktora dieselový motor. Ten je spojený s elektrickými motormi, ktoré sa využívajú pri pomalej a stredne rýchlej plavbe. Tento prístup teoreticky znamená úsporu paliva, keď loď pláva v cestovnom režime na jednej elektrine. Prakticky to ale znížilo spoľahlivosť motora a pohonný systém to prudko zdražilo. Odtiaľto vychádzajú aj tie poškodenia. ”

Leonkov pripomenul starý vtip: “Američania vždy nachádzajú správne riešenie, ale až vtedy, keď vyskúšajú všetky zlé.” Expert pripomenul, že to isté sa týkalo počiatočných fáz pušky M-16 a stíhacieho lietadla F-16, ktoré ale následne doviedli prakticky k dokonalosti. Niet pochýb o tom, že časom vyladia aj Zumwalt. Len nie je zatiaľ jasné, akú časť úloh vo vojenskom námorníctve budú tieto tri lode vykonávať.
Čierna diera pre rozpočet

Útočné možnosti Zumwalt sú dostatočné, nie sú ale absolútne. Jeho hlavnou zbraňou je 80 rakiet, ktoré sú umiestnené v šachtách vertikálneho štartu. Novinkou sa mali stať delostrelecké zbrane. Na začiatku bolo plánované umiestniť na ne dve elektromagnetické delá. Projekt však stroskotal, pretože tieto zbrane “žrali” všetky energetické kapacity lode. Loď sa “odpájala od siete” po každom výstrele.

Neskôr bolo rozhodnuté inštalovať dve 155 milimetrové delá netradičného systému AGS s aktívne-reaktívnym pohonom a dostrelom až 148 kilometrov. Používaná munícia LRLAP je podľa vyjadrenia vývojárov z Lockheed Martin natoľko presná, že je schopná “zasiahnuť ciele v kaňonoch pobrežných miest s minimálnymi škodami pre okolie”. To by všetko znelo skvele, keby jeden kus munície nestál 800 tisíc dolárov. Pre porovnanie, vyskúšaná riadená strela Tomahawk, ktorá doletí 2,5 tisíce kilometrov, stojí len o trochu viac – asi milión. Velenie amerického námorníctva hľadá od roku 2016 náhradu za tieto “zlaté” náboje pre svoje prakticky všemocné delo. Zatiaľ ale bezúspešne.

“Takže Zumwaltom zostáva len 80 Tomahawk na jednu loď,” hovorí Leonkov. “… Áno, Zumwalt bol vyrobený podľa technológie neviditeľnosti. Ale akýkoľvek odborník na radary vám povie, že všetky tieto hrátky s neviditeľnosť sú len hrátky. Je možné len čiastočne znížiť viditeľnosť a len v určitom rozmedzí. Takže nie je ľahšie postaviť za rovnakú sumu dve jadrové ponorky triedy Ohio, z ktorých každá dokáže v nestrategickej variante pojať 154 Tomahawkov? Taký podvodný krížnik je určite oveľa menej nápadný ako Zumwalt a pokiaľ ide o útočnú moc, je dvakrát efektívnejší.”

Podľa expertovho názoru sa Zumwalt nebude vyrábať sériovo a zostane drahou hračkou. Leonkov zdôraznil, že táto skutočnosť, že aspoň tri tieto lode boli “odliate v kove”, je priamym následkom tlaku lobistov vo vládnucich amerických kruhoch. Americký priemysel vie stavať lacnejšie a efektívnejšie lode.

Andrej Koc