Nečakaný útok na zákon o lobingu! Kaliňák upozorňuje na pani v pozadí

Sociologička a samozvaná bojovníčka za „rodovú rovnosť” Silvia Porubänová mieša karty. Za ministra Milana Krajniaka (toho času Sme rodina) odišla z vedúcej pozície na rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo jej „nesadla” zmena odbornej terminológie z rodovej rovnosti na rovnosť mužov a žien. Podľa nej išlo o ideologickú zmenu – podľa mňa išlo o návrat do normálu, veď práve tzv. rodová dysforia je ideologický prvok progresívneho neoliberalizmu. Ale o tom sa dá, samozrejme, sporiť celé hodiny.

Iná vec je, že pani Porubänová sa stala riaditeľkou Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSLP), odkiaľ spustila čelný útok na aktuálne kroky súčasnej vlády. Upozornil na to Erik Kaliňák (SMER).  SNSLP si totiž ide kampaň na ochranu mimovládok v súvislosti s novým návrhom zákona o kontrole lobingu a finančnej transparentnosti v treťom sektore. SNSLP má byť pritom nestranný a nezávislý úrad, ktorý má dokonca sčasti aj mandát OSN. Na webe majú tiež hrdo stanovené tieto nasledovné ciele: „monitorujeme dodržiavanie ľudských práv, poskytujeme právnu pomoc obetiam diskriminácie, uskutočňujeme výskumy, vzdelávame verejnosť, podporujeme hodnoty rešpektu, inklúzie a rovnosti.”

Zdá sa, že na apolitickosť akosi zabudli…

Uznajte: Vydali dokument, v ktorom apelujú na poslancov NR SR, aby nehlasovali za nový zákon o lobingu. Pritom používajú argumentáciu, ktorú Kaliňák úspešne vyvracia:

Po prvé, pokuty za nesplnenie povinností napríklad nebudú paušálne tisíc a desať tisíc eur, ako sa píše v texte SNSLP – dané cifry predstavujú až maximálnu sadzbu, pričom jej stanovenie bude starostlivo zvážené na základe vopred a jasne daných kritérií.

Okrem toho, mimovládky nenadobudnú povinnosť oznamovať osobné údaje všetkých svojich členov – SNSLP opäť zavádza (alebo sa len nevie správne vyjadriť?). Podľa Kaliňáka – ktorý cituje návrh zákona – pôjde len o osoby v riadiacich orgánoch. Aby občania mali slobodný prístup k informáciám o tom, kto vlastne tú či onú politickú mimovládku riadi (pretože reálne to nemusí byť vždy len štatutár).

Nemá azda občan právo poznať „bábkarov”, ktorí poťahujú nitky?

Premiér Fico možno dostane novú právomoc. Mimovládky sa už búria

Pokiaľ ide o mimovládne združenia a ich rozpúšťanie, nepredstavuje nám koalícia žiadne nóvum. Je ľahko dohľadateľné, že tu platí pravidlo prijaté ešte Federálnym zhromaždením ČSSR z roku 1990, ktoré cituje aj Kaliňák. Jednoducho pokiaľ sa určité združenie rozhodne vyvíjať činnosť vyhradenú politickým stranám a hnutiam, bude vyzvané, aby od nej upustilo, inak mu hrozí zrušenie Ministerstvom vnútra.

Nuž ale SNSLP sa nepozdáva ani novo navrhovaná deľba mimovládok na takpovediac politické (teda lobistické) a dobročinné. Kaliňák však upozorňuje, že verejnosť, resp. občianska spoločnosť by takýmto rozdelením a označením neprišla o možnosť zúčastňovať sa na riešení vládnych politík (na príprave zákonov), veď existuje možnosť zúčastniť sa medzirezortného pripomienkového konania alebo zasadnutia tripartity.

Občianska spoločnosť teda už má zákonom stanovený priestor na realizáciu – aj bez toho, aby bola platená oligarchami alebo zahraničím prostredníctvom pofidérnych združení.

Vrchol všetkého je, že SNSLP v podstate odmieta, aby sa občianske združenia do bodky zodpovedali občanom. Vraj ich čaká len ďalšia administratívna záťaž. Ale prečo by sme nemali vedieť, koľko verejných financií získala formou dotácií napríklad pani Šimečková, a načo presne ich použila? Hovoríme o státisícoch, ktoré v iných prípadoch išli aj na „dúhové” účely, na to tiež netreba zabúdať.

Preto existuje oprávnené podozrenie, že tí „šikovnejší” si v priebehu rokov mohli prostredníctvom štátnej kasy zabezpečiť aj celkom slušné živobytie…

Vzhľadom na to všetko Kaliňák priamo vyzval riaditeľku Porubänovú, aby „za svoj pamflet plný lží na ochranu mimovládok okamžite odstúpila.” Zavádza totiž verejnosť v mene ochrany mimovládnych organizácií – a aj z toho môžeme odčítať, v čom vlastne spočíva jej „úprimný” záujem, pokiaľ ide o veci verejné…