Môj profil 
Predplatné
Podľa novín Financial Times Matolcsy uviedol, že rozhodnutie má „hospodársky a národný strategický význam“, pripomínajúc stredoveké dejiny krajiny, kedy Uhorsko malo veľké zásoby zlata.
K takémuto kroku Maďarsko pristúpilo po tom, čo premiér Viktor Orbán ešte pred rokom požiadal banku, aby posúdila svoju zlatú stratégiu.
No nie všetci analytici to hodnotia pozitívne. Timothy Ash z Bluebay Asset Management vraví, že „je to zvláštny krok a zdá sa byť to dosť vysoký nárast“. V snahe „pochopiť logiku, čo je za tým“, uvádza, že v čase, keď Budapešť má „náročné“ vzťahy s Bruselom, tento krok možno považovať za vyhlásenie nezávislosti.
Podľa viceprezidenta banky Martona Nagyho dnes zlato tvorí 4,4% rezervy národnej banky, rovnako ako priemer medzi východnými členmi Európskej únie.
RT dodáva, že pred Maďarskom ešte v júli a v auguste Poľsko zvýšilo svoje zlaté rezervy o približne deväť ton, čím nadobudlo už 117 ton, najvyššiu úroveň za posledných 35 rokov.
Podľa agentúry Bloomberg poľská centrálna banka odmietla vyjadriť svoje vtedajšie nákupy. Zlato bolo vtedy na najnižšej hodnote za viac ako rok, ale zvýšením atraktívnosti kovu jeho cena v polovici augusta narástla o 6% na 1,228 dolárov za uncu.
Gergely Pálffy, analytik Raiffeisen Bank International AG v Budapešti, víta záujem Maďarska nakupovať zlaté rezervy vzhľadom na to, že „množstvo zlata v krajine bola pod priemerom a keďže regionálni susedia zvyšovali svoje rezervy, má zmysel udržiavať určitú paritu“.
Hoci je to veľká kúpa aj pre Maďarsko, čím sa podľa údajov World Gold Council celosvetovo zaradilo medzi top 50 krajín, stále je relatívne malým držiteľom drahých kovov. Napríklad USA vlastnia až 8133 ton a ďalší stredoeurópsky štát Rumunsko má asi 104 ton. Rusko každoročne pridáva v priemere približne 20 ton. Veľké nákupy robí aj Turecko, Čína, či Kazachstan.
Dôvodom je aj geopolitická situácia a napäté vzťahy medzi Ruskom a USA, kedy sa krajiny zbavujú svojich amerických dlhopisov.
