Po prvýkrát v histórii ruského vojenského námorníctva boli nasadené palubné stíhačky SU-33. Prvýkrát v histórii ruského námorníctva zaútočili tieto stroje na pozemné ciele. To je veľmi cenné, pretože Su-33 bol koncipovaný ako vzdušná ochrana ruského námorníctva v miestach vzdialených od brehov Ruska.

Stíhačky SU-33 nikdy nemali plniť úlohy na súši, neboli určené na útoky voči pozemným cieľom na súši. Táto možnosť nasadenia sa umožnila až v posledných rokoch, kedy sa na SU-33 inštaloval špeciálny systém navigáciue SVP – 24-33 “Héfaistos”, ktorá umožňuje útočiť 500 a 250 kilogramovými bombami. Ukázalo sa, že “Héfaistos” až 4x zvyšuje efektívnosť nasadenia leteckých zbraní pri útokoch voči pozemným cieľom.
Takže by sa zdalo, že možno len tlieskať nasadeniu ruského letectva z Admirála Kuznecova, pretože SU-33 splnilo svoje ciele výborne. Vec sa však má tak, že na útoky voči pozemným cieľom v ruskom vojenskom námorníctve sú určené Mig-29KR (námorná verzia) a dvojmiestna Mig-29 KUBR (výcvikovo-bojová námorná verzia). Od počiatku svojej existencie boli tieto stroje koncipované ako stroje určené k útokom na pozemné ciele.

SU-33 dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd zasypať protivníka 28 neriadenými leteckými bombami FAB/RBK-250, alebo analogickými 8 FAB/RBK-500. Mig 29KR, ktorý je podstatne ľahší ako SU-33 však dokáže niesť 11 FAB/RBK-500, takže je takmer o 1/3 efektívnejší.
Výhoda Mig-29KR a Mig-29 KUBR však nespočíva v tom, že dokáže odniesť viac leteckých bômb. Jeho najväčšou výhodou je mnohofunkčný RLS N010 “Žuk-M” (chrobák-M). RLS N010 “Žuk-M” umožňuje Mig-29 KR/KUBR objaviť na vzdialenosť 110 kilometrov ciele a súčasne vykonávať katrografické mapovanie. Nič podobné SU-33 nedokážu. SU-33 majú na svojej palube totiž radiolokačný prístroj “Meč”, určený pre režim vzduch-vzduch. Nízko kontrastné ciele na zemi systém “Meč” nedokáže rozlíšiť.

SU-33 so systémom SVP-24-33 “Héfaistos” si plnia svoju prácu, je však škoda, že nasadenia sa zúčastňujú len tieto stroje, pretože Mig-29KR/KUBR majú viacero problémov. Dňa 13.11.2016 pri pokuse pristať na palube Admirala Kuznecova havaroval jeden Mig-29KR. Pilot sa katapultoval a vylovil ho záchranný vrtuľník vo vzdialenosti približne 4 km od lode.

Minsterstvo Obrany RF uviedlo, že havária nastala kvôli technickým problémom na palube lietadla. Vylúčila sa chyba pilota, pilotom bol plukovník a náčelník bezpečnostnej služby letectva Severnej flotily. Pilot mal dostatok bojových skúseností a na palube Admirála Kuznecova už pristal viac ako 200x aj za sťažených podmienok, charakteristických pre moria na severe Ruska.

Podľa ruskej vojenskej doktríny však okamžite po havárii boli pozastavené všetky lety Mig 29KR/KUBR, takže na plnenie bojových úloh ostali len SU-33. Čo sa však stalo s Migom? Podľa slov pilota mu náhle vypovedali oba motory, špecialisti sú presvedčení, že sa zastavila dodávka paliva. Otázka však znie prečo? Pokiaľ špecialisti nevyriešia túto otázku, Mig 29KR/KUBR nemôže byť nasadený v bojových operáciach.

Navyše pokiaľ sa nevyloví čierna skrinka potopenej stíhačky, odborníci nebudú mať presný zdroj informácii. Lietadlo sa potopilo značne hlboko, takže operácia elektronického plavidla KIL-158 Čiernomorskej flotily ešte stále čiernu skrinku nevylovilo. Vyzerá to teda tak, že zákaz nasadenia Mig 29KR/KUBR bude trvať dosť dlhú dobu. Admirál Kuznecov bude bojovať v Sýrii do polovice januára, kedy už vystrieľa všetko čo má na svojej palube. Vo februári 2017 už bez zbraní, zásob, lietadiel a vrtuľníkov bude Admirál Kuznecov v dokoch v Severodvinsku, kde sa uskutoční jeho ďalšia modernizácia.

Zistovať, kvôli čomu havaroval Mig-29KR/KUBR, budú môcť odborníci pri brehoch Sýrie približne 1 mesiac. V prípade, že nezistia, kvôli čomu problémy nastali, Mig-29KR/KUBR nebude môcť byť nasadený do bojov. V tom prípade efektívnosť misie Admirála Kuznecova bude silne devalvovaná.

Ale problém nie je v tom, že by kvôli nemožnosti nasadiť Mig-29KR/KUBR bola ohrozená činnosť ruského letectva v Sýrii. Akcie, do ktorých sa zapájajú piloti SU-33 a mali sa zapájať piloti Mig-29KR/KUBR vykonávajú ešte efektívnejšie pozemní piloti z leteckej základne Hmeimmim. Ak by sa ukázalo, že pozemní piloti nemajú kapacitu na plnenie bojových úloh, bez problémov by bolo možné ich počet doplniť. Navyše frontové bitevníky a bombardéry SU-24M a SU-34 majú podstatne väčší potenciál raketovo-bombových útokov, než SU-33, alebo Mig-29KR/KUBR. SU-34 dokáže na svojej palube niesť 8 ton bômb, SU-24M – 7,5 ton.

Kvôli likvidácii teroristov v Sýrii nebolo potrebné hnať Admirála Kuznecova od severných brehov Ruska cez tri moria až do Sýrie. Jednoduchšie by bolo zvýšiť počet lietadiel na základni v Hmeimmim.

Admirál Kuznecov mal v sýrskej operácii preveriť možnosti nasadenia ruského námorného letectva v bojových podmienkach. Takáto skúsenosť je životne dôležitá pre projektovanie ďalšej ruskej lietadlovej lode, o ktorej sa už dlhšie medzi odborníkmi diskutuje, pre výcvik ruských námorných pilotov a posádok námorníctva.

Je potrebné pripomenúť, že nápad nasadiť Admirála Kuznecova v bojovej operácii v Sýrii je pomerne nový. Od januára do júna 2016 sa Admiral Kuznecov nachádzal v dokoch v Murmanske, kde sa modernizovala aj jeho výzbroj a technické prostriedky. K ďalším špeciálnym a bližšie nešpecifikovaným zásahom na lodi prišlo do polovice augusta 2016 v dokoch v Rosljakove. Po úpravách v Rosjljakove sa súčasťou Admirála Kuznecova stali stali 279 špeciálny letecký pluk ruského vojenského námorníctva (Su-33) a 100 špeciálny pluk ruského vojenského námorníctva (Mig-29KR/KUBR).

Piloti zvýšili intenzitu výcviku a trénovali najmä pristávanie a vzlet. Výcvik využili najmä piloti 100 pluku, ktorý sa sformoval v decembri 2015. Približne za 9 mesiacov museli piloti tohto pluku zvládnuť náročný výcvik, ktorý v podmienkach existencie ZSSR trval približne 3 roky. Piloti 100 pluku za niekoľko mesiacov tréningu nalietali stovky hodín a vyplnili množstvo tréningových a simulovaných bojových úloh. Dňa 15.10.2016 vyplával Admirál Kuznecov na svoju misiu do Sýrie.

Objavuje sa otázka, ako sa podarilo pilotovi, ktorý sa musel kvôli poruche svojho Mig-29KR/KUBR katapultovať pri pobreží Sýrie, za tak krátku dobu vykonať 200 vzletov a pristaní na palube Admirála Kuznecova? Všetko je jednoduché, v roku 2013 začali operovať prvé tri Mig-29KR/KUBR a skupina SU-33 na leteckej základni pri Severomorskoje. Vybraní piloti, ktorých prevelili z klasického letectva tak mali dostatok času sa z modifikovanými verziami strojov zoznámiť. Všetci piloti z preveleného kontingentu patrili k ruským pilotným esám z dlhoročnými skúsenosťami.

Čo sa týka Mig-29KR/KUBR, táto verzia stíhačky ešte nemá úplne ukončený komplex oficiálnych skúšok, všetky skúšky mali byť ukončené do začiatku 2018 roka. Podľa slov generálmajora Kožina (veliteľ flotily v čele s Admirálom Kuznecovom) časť skúšok Mig-29KR/KUBR sa mala uskutočniť v bojových podmienkach. Mig-29KR/KUBR od svojho vzniku v roku 2011 vykazoval viacero problémov, prvý exemplár Mig-29 KUBR sa rozbil v Astrachanskej oblasti, pričom obaja piloti zahynuli. Rovnako v roku 2014 Mig KUBR havaroval v Moskovskej oblasti, pilot takisto zahynul.

Ak sa nepodarí v najbližšej dobe lokalizovať problémy aMig-29KR/KUBR nezačnú lietať bude to žiaľ znamenať pravdepodobne pozastavenie celého projektu.

Tu si môžete pozrieť video  Mig-29 KR/KUBR:

Tu si môžete pozrieť video SU-33 :

Sergej Iščenko