Pasadena 6. augusta (TASR) – NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) uverejnila prvé fotografie pristátia americkej sondy novej generácie Curiosity, ktorá má na červenej planéte pátrať po stopách života. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Prvé obrázky z pristátia, ktoré vedci prirovnali k siedmim minútam strachu, ukazujú podľa vyjadrenia NASA priam gymnastický zostup sondy a dokonalé pristátie.
Niekoľko minút po tom, ako pristávací signál dosiahol Zem, odoslala Curiosity prvé čiernobiele snímky z miesta pristátia, na ktorých je vnútro krátera a tieň tvorený popoludňajším Slnkom.
Raketa s prieskumným vozidlom vyštartovala 26. novembra 2011 z Mysu Canaveral na Floride. Celý projekt bude americkú vesmírnu agentúru NASA stáť dovedna 2,5 miliardy dolárov.
Komplikovaný pristávací manéver, ktorý NASA použila po prvý raz, sa podľa plánu zavŕšil dnes krátko po 07.30 h SELČ. Vozidlo zostúpilo na povrch Marsu za pomoci padáka a sofistikovaného raketového "žeriavu", z ktorého bolo pomocou kábla spustené priamo na kolesá.
Technici a vedci v riadiacom centre v kalifornskej Pasadene privítali úspešný zostup nadšeným aplauzom. NASA propagovala dramatické pristátie aj prostredníctvom videohry a organizovala jeho sledovanie v priamom prenose po celých Spojených štátoch. Veľké obrazovky sa nachádzali aj na námestí Times Square v New Yorku. Manéver monitorovali viaceré sondy operujúce na obežnej dráhe Marsu.
Prezident USA Barack Obama povedal o úspešnom pristátí, že ide o "bezprecedentný úspech technológie, ktorý bude slúžiť ako zdroj národnej pýchy dlho do budúcnosti".
Robotické vozidlo na atómový pohon s hmotnosťou 900 kilogramov je dosiaľ najväčšie a najmodernejšie, aké ľudstvo vyslalo do vesmíru. Má 17 kamier, robotické rameno a desať vedeckých zariadení, vrátane chemických laboratórií, na analýzu odobratých vzoriek.
Misia Curiosity, s oficiálnym názvom Mars Science Laboratory (MSL), nadviaže na zistenia predchádzajúcich sond o výskyte vody a za úlohu má určiť, či na planéte existovali niekedy oblasti vhodné pre život.
Curiosity bude pracovať na Marse minimálne dva pozemské roky. V oblasti veľkého impaktného kráteru Gale bude pátrať po uhlíku a ďalších prvkoch potrebných na existenciu života. Bude tiež skúmať povrchové minerály s cieľom zistiť, ako sa menili podmienky na planéte v priebehu jej vývoja.
2 20 izi jam