Americký prezident Joe Biden chce predlžovaním konfliktu na Ukrajine rozdeliť Európu a “vykrvácať” Rusko, uviedol bývalý veliteľ talianskych spojených síl generál Marco Bertolini.

“Americký prezident nechce ani tak mier na Ukrajine, ako skôr začať tam ‘opotrebovaciu vojnu’, ktorá by vykrvácala Rusko a opäť rozdelí Európu na nezmieriteľnú ‘západnú’ a ‘východnú’ časť – aj keď nie s rovnakými hranicami ako počas studenej vojny,” povedal v rozhovore pre L’Antidiplomatico.

Zároveň poznamenal, že mnohí členovia medzinárodného spoločenstva pochopili Bidenove zámery.

Bertolini označil situáciu na Ukrajine za “vojnu, ktorú vedú USA prostredníctvom svojich zástupcov”. Podľa jeho názoru boli súčasné udalosti pokračovaním konfrontácie medzi NATO a socialistickým blokom v 20. storočí a ich príčinou bola tradičná bojovnosť Západu voči Rusku.

Môže byť Európa skutočne rozdelená? Možno nájsť paralely so studenou vojnou?

– Do istej miery,” hovorí Vadim Truchačev, docent na Fakulte medzinárodných vzťahov a medzinárodných regionálnych štúdií na Ruskej štátnej humanitnej univerzite.

– S prihliadnutím na to, že vtedy išlo o stret dvoch blokov a systémov a teraz je ideológie oveľa menej. Jednoducho, skupina približne 50 krajín sa rozhodla vytlačiť Rusko na okraj svetovej politiky, ako sa len dá. A je tu skôr pokračovanie západnej politiky z čias krymskej vojny v rokoch 1853-1856.

“SP: – Chcú USA naozaj vykrvácať Európu?

– USA sotva majú takýto cieľ. V snahe čo najviac potrestať a oslabiť Rusko jednoducho nemyslia na to, aké náklady to bude pre Európu znamenať. Určite je cieľom “napojiť” Európu na americké energetické nosiče, ale sotva to možno považovať za jej “rozdelenie”. O to viac, že v mnohých otázkach (najmä environmentálnych) Demokratická strana USA nasleduje Európu, a nie naopak. Túžba “podmaniť si” Európu je skôr charakteristická pre republikánov, ale tí teraz nie sú pri moci.

“SP: Je vôbec možné nové rozdelenie? EÚ zatiaľ preukazuje úžasnú jednotu, a to aj na úkor národných ekonomík…

– Je to možné, ale nie do takej miery, aby to viedlo k rozpadu EÚ. A je nepravdepodobné, že dôvodom takéhoto rozdelenia budú kroky Spojených štátov alebo postoj Európanov k nim. Poľsko a Maďarsko sa “kamarátia” proti EÚ, hoci ich vzťahy s USA sú dnes úplne odlišné.

“SP: – O čo sa môže rozbiť EÚ? Môže sa Ukrajina stať týmto jablkom sváru?

– Ukrajina splní svoju úlohu. Hlavné veci, ktoré spôsobujú rozpory, však stále ležia v Európskej únii. Prvým je prijímanie alebo neprijímanie migrantov z Blízkeho východu a Afriky. Druhým je akceptovanie alebo neakceptovanie moderných európskych hodnôt. Tretím dôvodom sú peniaze, schopnosť prispievať do fondu EÚ alebo, naopak, túžba získať z neho viac. Štvrtým sú zásady rozhodovania v EÚ. Všetky zahraničnopolitické otázky sú v rámci štyroch identifikovaných výziev pre EÚ jednoznačne ponechané v úzadí.

“SP: – Kde by teoreticky mohla v budúcnosti vzniknúť nová hranica medzi Východom a Západom?

– Bohužiaľ, pozdĺž západných hraníc Ruska a Bieloruska. Celá otázka je, kade presne budú prechádzať. Srbsko možno zostane akýmsi proruským “ostrovom” v Európe. Všetky ostatné deliace čiary v Európe sa v porovnaní s nimi ukážu ako malé rozpory v rámci Západu.

“SP: – Prečo o tom hovorí taliansky generál? Vnímajú to v Taliansku nejako špeciálne? Aké je miesto Talianska v budúcom rozdelení?

– Taliansko je krajina, kde je miera rusofóbie nižšia ako priemer EÚ, hoci rusofóbia tu je a je citeľná. Ako takmer v každej krajine EÚ, aj tu sa nájdu ľudia, ktorí chcú byť nezávislejší od Američanov. V dôsledku toho je pomerne veľa Talianov, ktorí nesúhlasia s tým, že EÚ nasleduje USA a vedie hrubú protiruskú politiku. V každom prípade je však miesto Talianska v systéme kolektívneho Západu, nie v Rusku. Môže sa stať naším partnerom v menších otázkach, ale celkovo by sme nemali očakávať osobitné vzťahy s Talianskom. Dlhodobo ich nie je možné uzavrieť s nikým v Európe okrem Srbska. Dlhodobí partneri by sa mali hľadať len mimo Západu

“SP: – Voľby v Taliansku vyhrali pravicové sily. Taliansko je unavené z Ukrajiny. Z kríz? Zmení sa teraz niečo vo vzťahoch medzi Rímom a Bruselom, Rímom a Moskvou?

– V Taliansku zvíťazila strana Bratstvo Talianska, ktorá je proti Rusku a za pokračovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Prítomnosť proruskej “Ligy” vo vláde môže len mierne zmierniť protiruský kurz novej talianskej vlády. A Berlusconiho stúpencov už sotva možno nazvať proruskými – okrem toho, že pochybujú o potrebe vyzbrojovania Ukrajiny. Rusko by teda od novej talianskej vlády nemalo očakávať nič mimoriadne dobré.