Windhoek 4. októbra 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Schalk van Zuydam)
Namíbijský prezident Hage Geingob povedal, že jeho vláda podnikne podobné kroky ako Juhoafrická republika a prerozdelí pozemky od občanov bielej pleti pre väčšinu populácie čiernej pleti
“Mnoho Namíbijčanov nemalo prístup k svojej produktívnej pôde,” vyhlásil Geingob počas svojho úvodného prejavu na národnej konferencii o pozemkovej politike v hlavnom meste Windhoek, pričom poukázal na podobnú situáciu v susednej Juhoafrickej republike.
“Vychádza to zo spoločnej histórie koloniálneho vyvlastňovania, takže tiež súhlasíme s tým, že status quo nebude môcť ďalej pokračovať,” skonštatoval. Počas nemeckej kolonizácie Namíbie v 19. a 20. storočí boli od pôdy vyhnané tisíce pôvodného černošského obyvateľstva. Mnohí z nich boli buď zabití alebo nútení presídliť sa do neúrodných oblastí.
Podľa agentúry Reuters ďalej dodal, že “princíp dobrovoľného kupujúceho nedosiahol výsledky”. Podľa tejto praxe musel vlastník pozemku najprv ponúknuť poľnohospodársku pôdu na možnosť odkúpenia vláde, ktorá ju potom prerozdelila. Geingob však najnovšie uviedol, že by už nemalo ísť o odkúpenie, ale o vyvlastnenie. V tomto smere požiada aj o zmenu ústavy.
“Potrebujeme prehodnotiť ústavné predpisy, ktoré umožňujú vyvlastnenie pôdy len kompenzáciou, a pozrieť sa na zahraničné vlastníctvo pôdy, najmä na neprítomných vlastníkov pôdy. Je v našom celkovom záujme zabezpečiť drastické zníženie nerovnosti podporou redistribučného modelu, ktorý je potrebný na zmenu našej skreslenej hospodárskej štruktúry,” povedal Geingob.
Namíbijská vláda dúfa, že do roku 2020 takto prenesie takmer polovicu (43%) svojej ornej poľnohospodárskej pôdy, čo je približne 15 miliónov hektárov, na znevýhodnené černošské obyvateľstvo v krajine. Do roku 2015 na základe princípu odkúpenia pôdy štátom bolo prerozdelených len 27% pôdy.
Agentúra AFP uvádza, že dvaja bývalí prezidenti Sam Nujoma a Hifikepunye Pohamba sa na konferencii vyjadrili, že vláda by mala platiť len “za tovary, ako sú zariadenia na farme a nie pozemky”.
Politické strany a mimovládne organizácie kritizovali pokus vlády zmeniť opatrenia pozemkovej reformy. Utaara Mootuová, hovorkyňa Hnutia ľudí nevlastniacich pôdu, pre namíbijské noviny povedala, že potomkovia tých, ktorí boli odsúdení, neboli pozvaní na konferenciu, ktorej cieľom bolo vytvoriť spoločnú politiku pozemkovej reformy.
“Ľudia, ktorí stratili pôdu, sú potomkami, ale neboli pozvaní,” povedal Mootuová. “Prečo ste pozvali volebnú komisiu Namíbie alebo ministerstvo zdravotníctva, aby hovorili o otázkach pozemkov?”