Madrid 4. februára 2023 (HSP/Financial Times/Foto:Twitter )

Moderné cestovanie je na nič. Snaha dostať sa do lietadla je neznesiteľná, píše Jo Ellisonová pre Financial Times

Na epickej, ale neúspešnej odysei som minulý týždeň zažila zjavenie. Keď som pri vystupovaní z lietadla 40 minút šprintovala cez príletové haly, pozdĺž travelátorov, cez obrovské parkovisko, do autobusu, po diaľnici k ďalšiemu terminálu a novej súprave odletov, do ďalšieho prípojného vlaku, cez bezcolný obchod a nekonečnou chodbou, aby som zistila, že som, bohužiaľ, o dve minúty zmeškala svoj ďalší spoj, dospela som k tomuto záveru. Madrid-Barajas je najhoršie letisko na svete.

Nebolo to tým, že jednotlivé terminály sú umiestnené asi tak vhodne ako planéty v slnečnej sústave, takže na to, aby ste sa včas dostali z jedného na druhý, musíte prekonať rýchlosť svetla. Ani to, že sociálni inžinieri, ktorí navrhli jeho mohutnú architektúru, vymysleli kľukatú cestičku, ktorá má zabezpečiť, aby cestujúci prechádzali cez každú maličkú ambulanciu a maloobchodnú príležitosť s cieľom nasmerovať vás ešte ďalej od vášho letu.

Nie, úplne ma zmiatla absencia značenia. Dokonca ani v španielčine. Na dohľad neboli žiadne záchytné body. Od cestujúcich sa pravdepodobne očakáva, že intuitívne pochopia, že terminál “4S” je prístavbou terminálu 4, ku ktorému sa dostanete tajným vláčikom, ktorý sa dá lokalizovať len vďaka použitiu pavúčieho zmyslu.

Klamala som okolo seba, kričala na rôznych ľudí v tabatierkach a cítila som sa ako Anneka Riceová v dávnej televíznej hre Honba za pokladom, v ktorej prechádzala krajinu pomocou záhadných indícií a miestnych znalostí, aby našla víťaznú korisť. V jednom momente sa ku mne, rovnako ako v televíznej šou, pridal nadšený zamestnanec, ktorý bežal vedľa mňa, aby mi ukázal rýchlejšiu trasu. Aspoň tak mi to povedal, keď sme vbehli na prázdne betónové parkovisko, na ktorom som nevidela ani živú dušu. Čo už… Nosil šnúrku a zdalo sa, že má zasvätený prehľad o dejisku.

Každý má svoje nervy, keď ide o letiská. Britské letiská sú frustrujúce svojím naliehaním, aby sme používali ich malé plastové vrecká na toaletné potreby, ako nejakú kozmetickú hru Tetris, kde si musíme vybrať medzi dezodorantom a zachovaním aspoň akej-takej folikulárnej kontroly. Úzkostliví letci majú problém s letiskami s krátkou pristávacou dráhou – ako napríklad Courchevel – alebo s nebezpečnými, ako napríklad Vágar na Faerských ostrovoch (kde je vzrušujúce sedieť na okraji útesu a byť bičovaný silným vetrom a hustou hmlou). Osobne by som pri zvažovaní svojich možností radšej vymenila riziko nebezpečenstva, než aby som musel prechádzať cez tie americké hangáre, kde všetko obsluhuje počítač a jedlo vyzerá ako nestrávené zvyšky, ktoré človek objaví v mŕtvole.

Komerčné letiská popierajú predstavu, že moderné cestovanie má ešte nejaký pôvab. Pre väčšinu ľudí je to len spotená, smradľavá drina. (Súkromné letiská vlastne nie sú o nič lepšie – sú to len komerčné letiská s veľkými bielymi koženými pohovkami a lepšou triedou bláznov). A predsa, čím nepríjemnejšou sa cesta stáva, tým viac sa snažíme ujsť.

Tento týždeň spoločnosť Ryanair oznámila svoj najziskovejší decembrový štvrťrok v histórii, keď utŕžila približne 211 mil. eur, a zopakovala prognózu zisku v tomto finančnom roku vo výške 1,325 až 1,425 mld. eur. Letecká spoločnosť sa odrazila od pandémie a obsadila 93 % miest. Podľa jej výkonného riaditeľa Michaela O’Learyho kríza životných nákladov len zvýšila odhodlanie ľudí rezervovať si dovolenku. Pravdepodobne sú takí odhodlaní, že cestujúci upustia od skutočnosti, že letecká spoločnosť je taká nehorázne bezohľadná v honbe za ziskom, že si bežne účtuje poplatok za výber miesta okrem letenky, o ktorej sa možno bláznivo domnievame, že nám stačí na to, aby sme sa dostali do lietadla. Ryanair je však len čiastočne zodpovedný za kultúru podvádzania cestujúcich. Od nafúknutých salónikov a nekonečného čakania v radoch až po chýbajúcu batožinu (chýbajúcu batožinu!) a drahé príplatky, takmer každý jeden prvok leteckého zážitku je dnes obrovská nuda.

Prečo teda lietať, hovoria si tí, ktorí sa s ohľadom na topiace sa ľadovce radšej dostanú do cieľa na jednokolke alebo iným dôstojným spôsobom, ktorý menej spaľuje uhlík? Aj v tomto prípade je zážitok dosť hrozný: dokonca aj Eurostar, kedysi portál úplnej elegancie, sa zmenil na ošumelé simulakrum svojho kedysi rozprávkovo krásneho ja. Zavedenie nových hraničných kontrol po brexite zmenilo odlety na dobytčie stanice, v ktorých sa cestujúci tlačia do obrovských amorfných radov. Vlaky sú medzitým preplnené do posledného miesta, pretože museli vyradiť množstvo spojov, aby mali úradníci čas na opečiatkovanie papierov.

Na druhej strane, mizerné očakávania pri cestovaní sú o to vzrušujúcejšie, keď sa konečne dostanete na miesto, kde všetko jednoducho funguje. Práve som bola v Antverpách na pracovnej ceste a na základe jednoduchosti cestovania a pokoja, v akom sme všetci dorazili, zvažujem, že sa tam vrátim na dovolenku. A každú príležitosť navštíviť Kodaň rada využijem. Letisko je absurdne obrovské, ale je preplnené obscénne atraktívnymi Škandinávcami, v metrových intervaloch sa podáva chutné pečivo a je tu množstvo maloobchodných predajní, v ktorých sa môžete zdržiavať, kým prečkáte meškanie. Najdôležitejšie a najčarovnejšie zo všetkého je, že sa môže pochváliť označením, ktoré by ste videli z Marsu.