Na Ústavnom súde je len 12 sudcov, párny počet môže spôsobovať komplikácie

Plénum sa totiž podľa Bujňáka uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov ÚS.

„Pokiaľ sa preto k jednému právnemu názoru prikloní šesť sudcov a k opačnému ďalších šesť sudcov, Ústavný súd sa nevie ďalej pohnúť bez zmeny právneho názoru aspoň jedného sudcu,“ priblížil pre TASR.

To, či takéto prípady nastali, vedia len samotní ústavní sudcovia, pretože rokovanie pléna je podľa zákona neverejné.

Ústavný právnik pripomenul, že podľa legislatívy z roku 2020 ostáva sudca ÚS vo funkcii aj po uplynutí 12-ročného funkčného obdobia, a to do zloženia sľubu novým sudcom. V júli 2026 by mal končiť mandát sudkyni Jane Baricovej. Nemusí to teda podľa Bujňáka nutne viesť k ďalšiemu uprázdnenému miestu, ak by sa v parlamente nenašla zhoda na kandidátoch.

„Ak by do júla 2026 nedošlo k vymenovaniu žiadneho nového sudcu, na Ústavnom súde by bolo naďalej dvanásť sudcov, pokiaľ by nenastal rovnaký prípad, ako keď sa sudkyňa v septembri 2023 funkcie vzdala,“ doplnil.

Ústavnému súdu chýba už takmer dva roky jeden sudca, pretože v septembri 2023 sa funkcie ústavnej sudkyne vzdala Jana Laššáková. Nového sudcu ÚS vymenúva prezident SR z kandidátov, ktorých zvolí parlament. Poslanci štandardne volia dvojnásobok potrebného počtu, zvoliť má preto aktuálne dvojicu kandidátov. Doposiaľ sa však poslancom nepodarilo zvoliť žiadneho kandidáta.

Predseda ÚS Ivan Fiačan zvažuje, že bude na túto nečinnosť parlament reagovať vystúpením pred poslancami. Šéf parlamentu Richard Raši (Hlas-SD) pre TASR uviedol, že ďalší pokus o zvolenie kandidátov na ústavného sudcu vyhlási až vtedy, keď sa koalícia dohodne na mene kandidáta. Verí, že o tejto téme bude koaličná rada rokovať, zísť sa má koncom leta.