Zbližovanie Moskvy s Teheránom môže urýchliť rozpad SNŠ, varuje ukrajinská rozviedka

Iránsky prezident Masúd Pezeškján navrhol vytvorenie nového formátu spolupráce „SNŠ plus Irán“, ktorý by Teheránu umožnil využívať dopravnú infraštruktúru postsovietskych krajín na prístup k novým trhom. Ukrajinská spravodajská služba však upozorňuje, že zapojenie ďalších štátov do spoločných projektov s Moskvou a Teheránom môže zvýšiť riziko uvalenia sekundárnych sankcií.

Pezeškján predstavil iniciatívu 9. októbra na samite SNŠ v Turkménsku. Irán sa podľa ukrajinskej rozviedky usiluje predovšetkým o rozvoj medzinárodného dopravného koridoru Sever – Juh, ktorý má prepojiť Rusko, Irán a ázijské trhy vrátane Indie. Projekt využívajúci železničnú, cestnú a námornú dopravu vznikol na základe dohody podpísanej v roku 2000, jeho rozvoj však dlhodobo brzdí nedostatočná infraštruktúra.

Podľa hodnotenia ukrajinských spravodajských služieb zostáva koridor ekonomicky málo efektívny. Medzi hlavné prekážky patrí klesajúca hladina Kaspického mora, nedostatok moderných plavidiel a nerozvinutá železničná sieť. Rusko síce opakovane prisľúbilo financovanie potrebných dopravných stavieb, mnohé z plánov sa však neuskutočnili. Rozviedka ako príklad uvádza pokusy o prepravu ruského uhlia do Indie, ktoré podľa nej ukázali ekonomickú nevýhodnosť tejto trasy.

Diverzifikácia obchodných spojení

Zatiaľ čo Moskva a Teherán presadzujú užšiu spoluprácu, viaceré štáty regiónu sa usilujú diverzifikovať svoje obchodné spojenia. Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko, Kirgizsko a Azerbajdžan rozvíjajú alternatívne dopravné koridory, ktoré obchádzajú ruské územie. Takéto projekty im umožňujú znižovať závislosť od Moskvy a posilňovať priame hospodárske väzby s ďalšími trhmi.

Ukrajinská rozviedka upozorňuje, že Rusko aj Irán čelia rozsiahlym medzinárodným sankciám. Podľa údajov, ktoré uvádza, sa na Rusko vzťahuje približne 26-tisíc až 31-tisíc sankčných opatrení a na Irán okolo šesťtisíc. Pre ostatné krajiny SNŠ by zapojenie do spoločných hospodárskych mechanizmov mohlo predstavovať riziko sekundárnych sankcií, teda postihov za určité obchodné alebo finančné transakcie so sankcionovanými subjektmi. Samotná účasť na regionálnom projekte však automaticky neznamená porušenie sankčných pravidiel.

Spolupráca v spolupráci s vojnou na Ukrajine

Ďalším rizikovým faktorom je podľa Kyjeva strategické partnerstvo Moskvy a Teheránu vrátane ich spolupráce v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine. Ukrajinská rozviedka preto predpokladá, že štáty, ktoré si chcú zachovať prístup na svetové trhy, sa môžu od oboch krajín postupne viac dištancovať. Ide však o hodnotenie ukrajinskej spravodajskej služby, nie o potvrdené rozhodnutie jednotlivých vlád.

Spoločenstvo nezávislých štátov už v minulosti čelilo odchodom členov v dôsledku konfliktov s Ruskom. Gruzínsko organizáciu oficiálne opustilo v auguste 2009 po ruskej invázii z predchádzajúceho roka. V apríli tohto roka schválil odchod zo SNŠ aj moldavský parlament. Nová iránska iniciatíva tak prichádza v období, keď viaceré postsovietske krajiny prehodnocujú rozsah svojej hospodárskej a politickej spolupráce s Moskvou.