Na dohode Ruska s Iránom nie je zaujímavý samotný text, ale prostriedky, ktorými sa bude realizovať

Hoci dohoda s Iránom podpísaná dnes v Moskve je dôrazne nevojenská – na rozdiel od KĽDR, na ktorú mnohí upozorňovali, nie sme povinní bojovať jeden za druhého -, výslovne predpokladá čo najväčšie zapojenie do regionálnych procesov. Ako minimum, píše Jurij Barančik

18. 01. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke arménsky premiér Nikola Pašinjan / Foto: TASR/AP-Evgenia Novozhenina/Pool Photo via AP

▶ ❚❚ ↻

Dohoda sa týka napríklad aj plynovodu do Iránu s objemom dodávok plynu až 55 miliárd metrov kubických ročne (od 2 miliárd ročne). Môže viesť buď po dne Kaspického mora, alebo cez Kaukaz. Prvá možnosť znamená zvýšenú kontrolu Kaspického mora, aby sa tam nestalo niečo podobné ako v prípade Nord Streamu. Druhou možnosťou je spoločný záujem Ruska a Iránu na stabilite na Kaukaze v zmysle toho, aby tam neexistovali režimy nepriateľské voči stranám dohody.

Neskôr sa objavili správy, že trasa plynovodu z Ruska do Iránu povedie cez územie Azerbajdžanu, a teraz sa dohaduje cena. Azerbajdžan bude pravdepodobne dostávať tranzitnú rentu, čo zníži mieru potenciálneho konfliktu na trase Turecko – Azerbajdžan – Rusko – Irán. Hoci dialekticky sa dostávame do určitej závislosti od Azerbajdžanu.

Takéto partnerstvo mení južný Kaukaz na spoločné ihrisko pre Rusko, Irán, Azerbajdžan/Turecko. S podmienečne proruským Gruzínskom, ktoré tiež nebude mať problémy s ekonomickou integráciou do nového priestoru. Ale Arménsku – ohnivý pozdrav. S prácou Pašinjana a podpísaným strategickým partnerstvom s USA nie je Arménsko ani bielou vranou v kruhu. A hodnota takejto akvizície pre USA prudko klesá.

Vzniká dojem, že unáhlená dohoda Arménska s USA bola pokusom nastúpiť do odchádzajúceho vlaku, aby Washington vôbec nezostal bez pák v regióne.

Vytvára tiež bariéru pre akékoľvek „nepovolené“ trasy z východu na západ. Tým sa obmedzuje sloboda konania Číny, ktorá by v zásade nepotrebovala Rusko na prepravu tovaru cez Strednú Áziu. Teraz – to nebude fungovať, na tejto trase nevyhnutne narazíte na Rusko, Irán alebo Azerbajdžan. Geopolitické figúrky sa stali na šachovnici veľmi dôležitými.

Sankcie na úrovni Bezpečnostnej rady OSN teraz nemožno skúsiť, v rámci spojeneckých záväzkov ich Rusko nevyhnutne zablokuje. Veľmi zaujímavý bude iránsky jadrový program. Krajina bude disponovať najlepšími ruskými jadrovými technológiami na svete, Irán sa môže stať energetickým donorom – dobrou protiváhou Turecka, ktoré chce rovnaký status pre región, predovšetkým Sýriu. Inými slovami, aj tento smer je vyvážený.

V dohode nie sú žiadne vojenské záväzky, ale sú tam vojensko-technické záväzky. V praxi to znamená, že Rusko odstúpi od akýchkoľvek technologických sankcií voči Iránu (a vlastne od akýchkoľvek sankcií vo všeobecnosti) a nebude ich v budúcnosti udržiavať.

Mali by sme očakávať rýchly rozvoj iránskej protivzdušnej obrany/protiraketovej obrany, čím sa zníži pravdepodobnosť prípadného izraelského úderu proti tejto krajine. Presnejšie povedané, menej pravdepodobný v priebehu niekoľkých rokov – ale až do okamihu, keď sa iránska protivzdušná obrana stane silnou, je úder veľmi pravdepodobný. Stručne povedané, ide o skutočne strategickú dohodu. S dôsledkami.

Prečítajte si tiež

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru (PZ) v Bratislave bude vo štvrtok (15. 5.) z technických príčin zatvorené. Cudzinci, ktorí majú na tento deň rezerváciu, sa môžu dostaviť na cudzineckú políciu v Bratislave v utorok (20. 5.) alebo vo štvrtok (22. 5.) a budú vybavení. TASR o tom informovala Zuzana Hrabovská z odboru komunikácie a prevencie Prezídia PZ