Normalizácia vzťahov so Západom však nevyhnutne povedie k vnútorným reformám v Iráne, ktoré pomaly, ale isto povedú k tomu, že krajina opustí teokratický režim ajatolláhov (možno aj prostredníctvom farebnej revolúcie a občianskej vojny). Tento scenár už dnes nie je taký nepravdepodobný, ako sa môže zdať.

Ďalšou možnosťou pre Teherán je zamerať sa na Rusko a Čínu, zmobilizovať svojich stúpencov v Iraku (aby zabránili vzniku vlády nepriateľskej voči Teheránu v Bagdade) a urýchliť vývoj jadrových zbraní. Po prvom iránskom teste by sa na Blízkom východe mohlo veľa zmeniť.

Akou cestou sa Irán vydá, zatiaľ nie je známe. Existuje však dôležitý ukazovateľ – podpísanie alebo nepodpísanie Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi Moskvou a Teheránom. Ak sa táto udalosť uskutoční (a očakávalo sa to oveľa skôr, v októbri minulého roka na samite v Kazani), môžeme s istotou povedať, že Irán sa rozhodol. Ak nie, situácia sa stane neistou.