“Prvýkrát sa mi stalo, že som v reprezentačnom tíme najstarší. Rovnako tomu bolo aj túto sezónu v Rögle. Veľmi to neriešim, je to fakt. Čo sa týka veku, necítim sa v národnom tíme inak, ako v minulých rokoch,” povedal pre TASR obranca švédskeho Rögle, ktorý má skúsenosti na rozdávanie. V minulosti hral v Česku, Švédsku, Rusku i Švajčiarsku, zúčastnil sa na mnohých reprezentačných akciách. Ak bude treba, mladším spoluhráčom rád poradí. “Ja nie som typ, ktorý by bol rád nejako veľmi počúvaný, respektíve bol stredobodom pozornosti. S každým chalanom v tíme si veľmi dobre rozumiem a keď nejako individuálne budem cítiť, že to môže niekomu pomôcť, tak mu rád poradím. Sme tu všetci na takej hráčskej úrovni, že so základnými hokejovými vecami si každý dokáže poradiť sám. Iné je to s tlakom. Keď som premiérovo reprezentoval na šampionáte, tak som si uvedomil ten zvýšený tlak. Je na každom, ako si ho bude pripúšťať. Aj v príprave bolo vidno, že v dobre rozohraných zápasoch nám niekedy chýbal potrebný pokoj, mali sme také výkyvy.”

Podľa neho bude hlavnou zbraňou mužstva jednoliaty kolektív. “Partia je naozaj dobrá. Z pohľadu ľudskej stránky tam nie je najmenší problém. Čo sa týka hokejových vecí, to uvidíme priamo na šampionáte. Prípravné zápasy niečo napovedali, ale už sa veľakrát stalo, že príprava neodrážala reálnu kvalitu mužstva. Niekedy to skresľuje. Počas piatich dní máme štyri dôležité zápasy, to je dosť. Bude to o našich hlavách, o mentálnej odolnosti,” tvrdí. “Na Slovensku nemáme takú veľkú hráčsku základňu, ako päť-šesť top tímov sveta. Každý rok, aj vtedy, keď sa dosiahol úspech, to bolo o veľmi dobrej partii, ktorá si dokázala všade vyhovieť, na ľade i mimo neho. Pri dobrej nálade v šatni prišli i dobré výsledky.” V tíme je podľa neho kopec zábavy aj teraz. “Stará sa o ňu najmä Libor Hudáček, ten mňa veľmi baví. Možno veľa ľudí nevie, ako vtipný je Juro Mikuš. Na prvý pohľad introvert, flegmatik, ale ináč vtipný chalan. Títo dvaja u mňa vedú.”

Graňák bol pripravený na možnosť, že ho Cíger pred MS ani nezavolá do záverečnej prípravy, keďže reprezentačný kouč viacerých skúsených harcovníkov do tímu už nebral. Nakoniec je obranca s vynikajúcou strelou a rozohrávkou rád, že cestuje do Petrohradu. Čo sa týka ambícií, nemá žiadne očakávania. “Myslím si, že nikto nemá veľké oči. Ja sa chcem sústrediť iba na zápasy, ktoré nás čakajú. Verím, že uspejeme a že to bude výsledkovo lepšie, než si veľa ľudí myslí,” pokračoval Graňák, ktorý má z MS v zbierke striebro z Helsínk 2012. “Najradšej spomínam na dva šampionáty – môj prvý v Ostrave 2004 a potom vo Fínsku 2012. I keď tam som sa, bohužiaľ, zranil. Ale nakoniec to dopadlo super. Každý jeden deň v tej partii bola zábava a každý zápas som si užil. Od začiatku bolo cítiť, že tím na niečo má,” zaspomínal si.

Slovenskí reprezentanti sa od stredy rozložia v Petrohrade, kde odohrajú všetkých sedem zápasov v základnej skupine. Graňák ako bývalý hráč Dinama Moskva bol v tomto meste veľakrát, nikdy ho však bližšie nespoznal. “V základnej časti sme s SKA Petrohrad hrali štyri zápasy, dvakrát sme sa stretli aj v play off, v Petrohrade však poznám len hotel a štadión, mesto som si pozrel maximálne z auta. Prostredie tam je však veľmi pekné, aj ľudia tam majú hokej radi. Aj z praktických dôvodov je fajn, že hráme v Petrohrade – je to síce obrovské mesto, ale stále menšie ako Moskva. Štyri roky som žil v Moskve, ale vždy som hovoril, že najkrajšie ruské mesto je Petrohrad. Moskva je chladná, drsná, Petrohrad má predsa len inú históriu. Ideme tam hlavne hrať hokej, ak ale bude čas, rád si mesto pozriem,” podotkol Graňák.

Voľné chvíle na izbe si bude krátiť čítaním. “Beriem si so sebou dve knižky. Jednu začiatočnícku o investovaní, o finančnej gramotnosti, a druhú od Jozefa Banáša. Počítačové hry ja veľmi nehrám, v nich som slabý. Občas ma chvíľu baví pritom chalanov sledovať, tie ich reakcie sú väčšia zábava než samotná hra,” usmial sa. Na cesty je zvyknutý vziať si so sebou poriadne veľkú batožinu. Aj teraz počíta s možnosťou, že to slovenské mužstvo dotiahne ďaleko. “Vždy si beriem veci pre každé počasie, potom ich nikdy nevytiahnem. Mám veľkú tašku, málokedy sa mi stáva, že by mi niečo chýbalo. Vždy si spočítam, na koľko dní potrebujem ponožiek, spodnej bielizne a tričiek. Teraz som počítal do 22. mája.” V ten deň vyvrcholí šampionát v Moskve zápasom o 3. miesto a finálovým duelom o zlato…