3. júna uskutočnili námorné lode Spojených štátov a Kanady spoločné vojenské cvičenie v Juhočínskom mori. Čínska vojnová loď LY 132 predbehla americký torpédoborec s riadenými strelami USS Chung-Hoon a prešla mu cez cestu. Americká indo-tichomorská veliteľská jednotka vydala vyhlásenie, v ktorom uviedla, že čínska loď “vykonala manévre nebezpečným spôsobom”.

Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin reagoval, že Spojené štáty “najprv urobili provokácie a Čína na ne odpovedala” a že “akcie čínskej armády sú úplne oprávnené, zákonné, bezpečné a profesionálne”.

Tento incident je jedným z mnohých v týchto vodách, kde Spojené štáty vykonávajú takzvané cvičenia slobody plavby. Tieto akcie FON sú legitímne na základe článku 87 ods. 1 písm. a) Dohovoru OSN o morskom práve z roku 1982.

Čína je signatárom tohto dohovoru, ale Spojené štáty ho odmietli ratifikovať. Americké vojnové lode používajú argument FON bez zákonných práv alebo akéhokoľvek povolenia Bezpečnostnej rady OSN. Americký program slobody plavby bol vytvorený v roku 1979, teda ešte pred prijatím dohovoru UNCLOS a oddelene od neho.

Niekoľko hodín po tomto stretnutí v Juhočínskom mori vystúpil minister obrany USA Lloyd Austin na dialógu Šangri-La v Singapure. Na tomto fóre, ktoré sa od roku 2002 každoročne koná v hoteli Shangri-La, sa stretávajú šéfovia armád z celej Ázie s hosťami z krajín, ako sú Spojené štáty.

Na tlačovej besede sa Austina spýtali na nedávny incident. Vyzval čínsku vládu, aby “obmedzila takéto správanie, pretože si myslím, že sa môžu stať nehody, ktoré by mohli spôsobiť, že sa veci vymknú spod kontroly”.

To, že k incidentu došlo preto, že sa v blízkosti čínskych teritoriálnych vôd konalo vojenské cvičenie USA a Kanady, Austin nijako nekomentoval. Zdôraznil úlohu Spojených štátov zabezpečiť, aby sa každá krajina mohla “plaviť po moriach a lietať na oblohe v medzinárodnom priestore”.

Austinovo predstieranie nevinnosti spochybnil jeho čínsky náprotivok, minister obrany Li Shangfu. “Prečo sa všetky tieto incidenty stali v oblastiach v blízkosti Číny,” spýtal sa Li, “a nie v oblastiach v blízkosti iných krajín?”

Dodal: “Najlepší spôsob, ako tomu zabrániť, je, aby sa vojenské plavidlá a lietadlá nepribližovali k našim vodám a vzdušnému priestoru…. Dávajte si pozor na vlastné teritoriálne vody a vzdušný priestor, potom nebudú žiadne problémy.”

Li spochybnil myšlienku, že americké námorníctvo a letectvo len vykonávajú cvičenia FON. “Nie sú tu na nevinný prelet,” povedal. “Sú tu na provokáciu.”

Utiahnite sieť

Keď Austin nehovoril s novinármi, bol v Singapure zaneprázdnený posilňovaním vojenských aliancií USA, ktorých cieľom je utiahnuť sieť okolo Číny. Absolvoval dve dôležité stretnutia, prvé trojstranné stretnutie USA, Japonska a Austrálie a druhé stretnutie, na ktorom sa zúčastnil aj ich partner z Filipín.

Po trojstrannom stretnutí ministri vydali ostré vyhlásenie, v ktorom použili slová (“destabilizujúce” a “nátlakové”), ktoré zvýšili teplotu voči Číne. Zapojením Filipín do tohto dialógu USA podnietili novú vojenskú spoluprácu medzi Canberrou, Manilou a Tokiom.

Nadväzuje to na japonsko-filipínsku vojenskú dohodu podpísanú v Tokiu vo februári, na základe ktorej Japonsko prisľúbilo Filipínam finančné prostriedky a Filipíny povolili japonskej armáde vykonávať cvičenia na svojich ostrovoch a vo vodách.

Vychádza aj z austrálsko-japonskej vojenskej aliancie podpísanej v októbri 2022, ktorá – hoci sa v nej Čína nespomína – je zameraná na “slobodný a otvorený Indopacifik”, čo je fráza americkej armády, ktorá sa často používa v súvislosti s cvičeniami FON v čínskych vodách a v ich blízkosti.

V priebehu posledných dvoch desaťročí Spojené štáty vytvorili sériu vojenských aliancií proti Číne. Najstarším z týchto spojenectiev je štvorstranný bezpečnostný dialóg, ktorý bol vytvorený v roku 2008 a potom obnovený po opätovnom záujme Indie v novembri 2017. Štyri veľmoci v rámci štvorstranného dialógu sú Austrália, India, Japonsko a Spojené štáty.

V roku 2018 americká armáda premenovala svoje Tichomorské veliteľstvo (zriadené v roku 1947) na Indo-tichomorské veliteľstvo a vypracovala Indo-tichomorskú stratégiu, ktorej hlavným cieľom je Čína. Jedným z dôvodov premenovania bolo vtiahnuť Indiu do štruktúry budovanej Spojenými štátmi, pričom sa zdôraznilo napätie medzi Indiou a Čínou okolo línie skutočnej kontroly.

Dokument ukazuje, ako sa USA snažili rozdúchať všetky konflikty v regióne – niektoré malé, iné veľké – a postaviť sa do pozície obrancu všetkých ázijských mocností pred “šikanovaním susedov”.

Hľadanie riešení týchto sporov nie je na programe dňa. Dôraz indo-tichomorskej stratégie spočíva v tom, aby USA prinútili Čínu podriadiť sa novej globálnej aliancii proti nim.

Vzájomný rešpekt

Počas tlačovej besedy v Singapure Austin navrhol, že čínska vláda “by sa mala zaujímať aj o slobodu plavby, pretože bez toho, myslím, by sa ich to dotklo”. Čína je podľa neho významnou obchodnou mocnosťou a “ak nebudú existovať zákony, ak nebudú existovať pravidlá, veci sa veľmi rýchlo zrútia aj pre nich”.

Čínsky minister obrany Li veľmi jasne povedal, že jeho vláda je otvorená dialógu so Spojenými štátmi, a rovnako sa obával “rozpadu” komunikácie medzi veľmocami. Li však predložil dôležitú podmienku pre dialóg. “Vzájomný rešpekt,” povedal, “by mal byť základom našej komunikácie.”

Doteraz existuje len málo dôkazov o tom, že Spojené štáty rešpektujú zvrchovanosť Číny – napriek Austinovmu žoviálnemu postoju ešte menej v Singapure. Jazyk z Washingtonu je čoraz ostrejší, aj keď sa tvári, že je milý.