Môj profil 
Predplatné
Ako aj pred rokmi, tak aj vlani (a aj dnes) medzi jednotlivými regiónmi bolo badať rozdiely. Na Slovensku sú často na pretrase práve rozdiely medzi dvomi „hlavnými“ mestami, teda Bratislavou a Košicami, resp. medzi celými regiónmi, v ktorých sa nachádzajú. Rozdielov je samozrejme niekoľko, medzi inými aj v spomenutej priemernej mzde.
Analytici Poštovej banky uvádzajú, že bratislavská mzda v priemere bola vlani až o vyše 300 EUR vyššia ako košická. „Na to, či si mohli teda Bratislavčania dovoliť kúpiť viac, ako dlho sme museli pracovať na bežný 20 eurový nákup potravín a aké rozdiely boli medzi západom a východom, sa pozrieme v nasledujúcom texte. Údaje a naše prepočty vychádzali z dát Štatistického úradu SR,“ poznamenávajú analytici.
Poukazujú na to, že kúpyschopnosť Slovákov vlani vzrástla. Zo svojich platov sme si mohli dovoliť kúpiť viac. Pri priemernej hrubej mesačnej mzde 883 EUR sme na bežný nákup potravín v hodnote 20 EUR museli v roku 2015 pracovať 3 hodiny a 41 minút. „Pri výpočtoch sme rátali s tým, že mesiac má 20 pracovných dní, ktoré majú 8 pracovných hodín. Na to, aby sme do nákupných košíkov mohli, okrem iných základných potravín, vložiť napríklad aj chlieb, kurča, syr, mlieko, vajcia či zemiaky, v celkovej hodnote spomenutých 20 EUR, sme teda museli odpracovať v priemere takmer pol dňa,“ hovoria odborníci.
Najdlhšie Slováci pracovali, z vybraného zoznamu potravín, na bravčový bôčik, zhruba 37 minút. O približne 10 minút menej bolo potrebných na kúpu kurčaťa. Na tmavý chlieb, čerstvé slepačie vajcia či šunkovú salámu potrebovali v práci stráviť v priemere štvrť hodiny. Menej ako 10 minút stačilo odpracovať napríklad na polotučné mlieko, 12 % – né fľaškové pivo, zemiaky či polohrubú pšeničnú múku.
Zisťuje sa, že z času na čas uskutočňujeme aj väčšie nákupy. Na kúpu naparovacej žehličky sme vlani museli pracovať v priemere zhruba 1 deň, LCD televízor si vyžiadal 7 dní. Viac ako 8 dní potreboval priemerne zarábajúci Slovák stráviť v práci kvôli novej chladničke s mrazničkou. Najdlhší čas sme museli, samozrejme, odpracovať na nákladnejšie tovary, napr. na osobný automobil v priemere zhruba rok.
To, koľko sme si mohli dovoliť, záviselo najmä od našej výplaty a od cien v obchodoch. Kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda úroveň 1 122 EUR, v Košickom to bolo len 803 EUR. To spôsobilo, že na spomenutý nákup bežných potravín v hodnote 20 EUR stačilo Bratislavčanom odpracovať necelé 3 hodiny, teda o vyše hodinu menej ako Košičanom, ktorí na takýto nákup pracovali 4 hodiny a 3 minúty.
Na všetky vybrané potraviny stačilo zarábajúcim v bratislavskom kraji pracovať kratšie ako v regióne Košíc. Na kúpu tmavého chleba tak pracovali o takmer 5 minút kratšie. Podobný čas ušetrili aj v prípade šunkovej salámy, syra Eidam alebo čerstvých slepačích vajec. Bratislavčanom viac priala situácia aj v prípade spotrebičov či auta.
Na kúpu naparovacej žehličky im stačilo pracovať menej o zhruba 3 hodiny, na LCD televízor o 2 dni a na chladničku s mrazničkou o takmer 3 dni menej. Pri kúpe osobného automobilu bol rozdiel až vyše štvrť roka. Situácia z tohto pohľadu priala Košičanom len čo sa týka nehnuteľností. Na 1 m2 potrebovali odpracovať v priemere 1 mesiac a 4 dni, teda o 6 dní menej, ako tomu bolo v prípade Bratislavského kraja,“ uvádzajú analytici Poštovej banky.
.jpg)
.JPG)
