Moskva 23. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)
Je verejným tajomstvom, že skutočným zmyslom amerických sankcií uvalených na Severnú prúd 2 (Nord Stream 2) je snaha Washingtonu vytlačiť ruský Gazprom z lukratívneho európskeho trhu s plynom a prinútiť Európanov, aby radšej nakupovali predražený americký bridlicový plyn
Dôležitú úlohu v americkej stratégii zohráva aj Ukrajina, od ktorej Američania očakávali, že obvyklými obštrukciami zmarí ďalší tranzit ruského potrubného plynu do Európy cez svoje územie po tom, ako koncom roka 2019 vyprší platnosť 10-ročného tranzitného kontraktu s ruským Gazpromom.
Ak by americké plány vyšli podľa pôvodných zámerov, mohlo sa stať, že po 1. januári 2020 by skutočne došlo k skomplikovaniu dodávok ruského plynu do Európy. Američanom sa totiž sankciami naozaj podarilo zastrašiť švajčiarsku firmu Allseas, ktorá pod hrozbou amerických sankcií zastavila práce na projekte Severný prúd 2, čo zrejme spôsobí omeškanie realizácie tejto alternatívnej trasy dodávok plynu do Európy.
Súčasne s americkým hrubým nátlakom na švajčiarskych kontraktorov, aby vycúvali z projektu Severný prúd 2, sa Američania nádejali, že ukrajinský Naftogaz v rovnakom čase neprijateľnými podmienkami zablokuje dohodu s Gazpromom o predĺžení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu po 1. januári 2020. O tomto zámere svedčia ostentatívne vyjadrenia šéfa Naftogazu Andrija Koboleva, ktorý sa ešte v predvečer berlínskych rokovaní (18. decembra) s Gazpromom zastrájal, že šanca na uzavretie nového kontraktu je veľmi malá a s každou minútou sa blíži k nule.
O to prekvapivejšie bolo, keď už nasledovný deň (19. decembra) formálny hovorca trilaterálnych berlínskych rokovaní medzi Ruskom, Ukrajinou a EÚ Maroš Ševčovič oficiálne oznámil, že Ukrajina a Rusko dosiahli principiálnu dohodu o uzavretí nového 5-ročného kontraktu na tranzit ruského plynu do Európy cez Ukrajinu. Sám Ševčovič v tejto súvislosti priznal, že tento prekvapivý výsledok bol po šiestich hodinách rokovaní za zatvorenými dverami dosiahnutý hlavne zásluhou nemeckého ministra energetiky.
Celú vec uviedli na pravú mieru ruskí experti, ktorí sa zhodujú v tom, že Berlín zapojil do hry všetky páky, aby zlomil korupčnú taktiku ukrajinského Naftogazu v službách jeho amerických sponzorov a chlebodarcov a prinútil Kyjev k uzavretiu tranzitnej dohody s Moskvou. Nemci sa tak vlastne pomstili Američanom za ich zasahovanie do vnútorných záležitostí Nemecka, ktorého sa Washington dopustil uvaľovaním sankcií na svojich vlastných európskych spojencov s cieľom prekaziť legitímne obchodné záujmy nemeckých firiem.
Ruský analytik Dmitrij Kulikov v tejto súvislosti otvorene uviedol, že Rusko sa na tranzite plynu cez Ukrajinu vlastne dohodlo s Nemeckom, nie s Ukrajinou. Kyjev a Naftogaz zohrávajú v tejto hre iba úlohu štatistov a komparzu, ktorí okamžite zradili svojich amerických kumpánov hneď ako im Moskva po dohode s Berlínom veľkoryso prisľúbila, že uspokojí ich údajnú pohľadávku troch miliárd dolárov, ktoré si Naftogaz od Gazpromu vymáha cez štokholmskú arbitráž.
Moskva a Berlín tak spoločne urobili škrt v amerických plánoch na vytlačenie Ruska z európskeho trhu s plynom. Kyjev sa môže ešte chvíľu radovať z toho, že ešte 5 rokov bude profitovať z tranzitu, ktorý následne prevezmú pod svoju kontrolu Nemci cez Severný prúd, respektíve Turci cez Turecký prúd. Ukrajina ako americký pešiak na šachovnici sa paradoxne zmenila na figúrku, ktorá nakoniec ešte chvíľu poslúži ruským a nemeckým záujmom predtým, než bude z hry definitívne vyradená.
Gabriel Gačko