Mons. Henryk Hoser, ktorý bol 31. mája menovaný za apoštolského vizitátora v Medžugorí, pri svätej omši na začiatku svojej misie uviedol, že ľudová zbožnosť na tomto mieste má vo svojom centre Krista.

V homílii Mons. Hoser zdôraznil, že pápež František ho do Medžugoria poslal preto, lebo „pastoračná starostlivosť si vyžaduje zaistenie stabilného a sústavného sprevádzania“ tejto farskej komunity, ako aj „veriacich, ktorí sem prichádzajú na púť“.

„Do Medžugoria prichádzajú pútnici zďaleka, približne z 80 krajín sveta“, uviedol Mons. Hoser a dodal, že človek „potrebuje mať pevnú a rozhodnú motiváciu“, aby prešiel takú diaľku. „Avšak slovo „vzdialení“ znamená aj niečo iné – vyjadruje aj existenciálnu situáciu mnohých ľudí, ktorí sa vzdialili od Boha, od Krista, od ich Cirkvi a od svetla, ktoré dáva zmysel životu, aby mal orientáciu a dôstojný životný cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť“.

Apoštolský vizitátor si v homílii zároveň položil otázku: prečo každý rok prichádza do Medžugoria tak mnoho ľudí? Odpoveďou je podľa neho skutočnosť, že tu prostredníctvom mariánskeho kultu nachádzajú cestu ku Kristovi. „Ide skutočne o kristocentrický kult,“ zdôraznil Mons. Hoser, ktorý zároveň pripomenul, že Panna Mária sa tu uctieva ako „Kráľovná pokoja“.

Plné znenie homílie Mons. Hosera v Medžugorí

„Excelencia, Monsignor apoštolský nuncius v Bosne a Hercegovine, Excelencia, biskup diecézy Alessandria, dôstojný páter provinciál, drahí kňazi, zasvätené osoby, drahí veriaci Farnosti Medžugorie, drahí pútnici, bratia a sestry!

Pán hovorí: «Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú stádo mojej pastviny» (Jer 23,1).

Svätý Otec, univerzálny pastier Cirkvi, si tieto slová proroka berie za svoje. Posiela nás tam, kde sú a žijú ľudia, kde sa schádzajú veriaci hľadajúci svetlo spásy.

Dnes nám Pán dáva jedinečný misionársky príklad a vzor: «Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam» (Mk 6,34).

Svätý Otec vysiela do celého sveta apoštolov a misionárov podľa Kristovho príkazu: «Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta» (Mt 28,19-20).

Zídení pri nedeľnej svätej omši sme teda vnímaví na slová sv. Pavla, Apoštola národov. On hovorí: «Vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali ste sa skrze Kristovu krv blízkymi». «Prišiel a zvestoval pokoj vám, čo ste boli ďaleko, a pokoj tým, čo boli blízko» (Ef 2,13.17).

Do Medžugoria prichádzajú pútnici zďaleka, z približne 80 krajín sveta. Vzdialenosť – slovo „ďaleko“ – znamená priestorovú vzdialenosť meranú v prejdených kilometroch. Na to, aby sme ich prešli, treba mať pevnú a rozhodnú motiváciu, ale mať aj dôležité prostriedky na vykonanie toľkých ciest.

Avšak slovo „vzdialení“ znamená aj inú vec – vyjadruje istú existenciálnu situáciu mnohých ľudí, ktorí sa vzdialili od Boha, od Krista, od ich Cirkvi a od svetla, ktoré dáva zmysel životu, aby mal orientáciu a dôstojný životný cieľ, pre ktorý sa oplatí žiť.

Teraz môžeme lepšie chápať, prečo Svätý Otec poslal do Medžugoria apoštolského vizitátora – pastoračná starostlivosť si totiž vyžaduje zaistenie stabilného a sústavného sprevádzania farskej komunity v Medžugorí, ako aj veriacich, ktorí sem prichádzajú na púť.

Táto misia sa rovnako týka nielen vzdialených, ale aj blízkych, a to v dvojakom zmysle. Sú blízki, lebo už po generácie žijú na tomto mieste, sú blízki ako medžugorskí farníci, sú blízki, keďže sú už 37 rokov svedkami mnohých udalostí tohto regiónu. V tom druhom zmysle sú blízkymi aj všetci tí, ktorí prežívajú vieru s nadšením a vrúcnosťou, ktorí chcú byť v dôvernom a vďačnom kontakte so zmŕtvychvstalým a milosrdným Pánom.

Položme si teraz základnú otázku: prečo sa mnoho ľudí každý rok vyberá do Medžugoria?

Ponúka sa táto odpoveď: prichádzajú, aby stretli niekoho – aby stretli Boha, aby stretli Krista, aby stretli jeho Matku. A tiež, aby objavili cestu vedúcu k šťastiu žiť v dome Otca a Matky; a nakoniec aj preto, aby objavili mariánsku cestu, ako tú najistejšiu a najbezpečnejšiu. Je to cesta mariánskeho kultu, ktorý tu existuje už roky – „ten posvätný kult, v ktorom sa zlievajú vrchol múdrosti a vrchol náboženstva, a ktorý je takto primárnou úlohou Božieho ľudu“.

Ide skutočne o kristocentrický kult, „pretože v Kristovi má svoj pôvod a účinnosť, v Kristovi má dokonalý výraz a prostredníctvom Krista, v Duchu, vedie k Otcovi“ – hovorieval Svätý Otec Pavol VI.

Druhý vatikánsky koncil mocne zdôrazňuje, že „rozličné prejavy zbožnej úcty voči Bohorodičke, ktoré Cirkev schválila v medziach zdravého a pravoverného učenia, sa majú vyvíjať v harmonickej podriadenosti kultu, ktorý sa preukazuje Kristovi a majú k nemu gravitovať ako k svojmu prirodzenému a nevyhnutnému referenčnému bodu“ (porov. II. vat. koncil, Lumen gentium, 66).

A potom, „nie je zbytočné vrátiť sa, aby sme zahnali pochybnosti a predovšetkým, aby sme podporili rozvoj tej úcty k Panne Márii, ktorá v Cirkvi čerpá svoju motiváciu z Božieho slova a uskutočňuje sa v Kristovom Duchu“ (porov. Pavol VI., Marialis cultus).

Takáto je ľudová zbožnosť v Medžugorí: v centre stojí svätá omša, adorácia Najsvätejšej sviatosti, masívne pristupovanie k sviatosti zmierenia, ktoré sú sprevádzané ďalšími formami zbožnosti: modlitbou ruženca a krížovej cesty, ktoré dokážu vyhladiť kamene predtým drsných chodníkov.

Pútnici zasväcujú svoj čas, aby boli prítomní v priestore Medžugoria. V tejto súvislosti svätý pápež Ján Pavol II. hovorieval, že „tak, ako čas môže byť poznačený momentmi kairosu, osobitnými chvíľami milosti, podobne aj priestor môže byť poznačený osobitnými spásonosnými zásahmi Boha. A táto intuícia je nakoniec prítomná vo všetkých náboženstvách, v ktorých sa nachádzajú nielen posvätné časy, ale aj posvätné priestory, v ktorých stretnutie s božským možno zakúšať intenzívnejšie, keďže sa to bežne nedeje v nesmiernosti kozmu“ (List o putovaní, 30. júna 1999).

Medžugorie nám ponúka čas i priestor Božej milosti na príhovor Blahoslavenej Panny Márie, Božej Matky a Matky Cirkvi, ktorá je tu uctievaná pod menom „Kráľovná pokoja“. Toto oslovenie je dobre známe aj vďaka Loretánskym litániám.

Je pravda, že svet veľmi potrebuje pokoj: pokoj srdca každého človeka, pokoj v rodine, pokoj spoločnosti a medzinárodný pokoj, po ktorom všetci tak veľmi túžime, osobitne však obyvatelia tejto krajiny, tak veľmi skúšanej vojnou na Balkáne. Šíriť pokoj znamená budovať civilizáciu založenú na láske, jednote, bratstve, spravodlivosti, a teda na pokoji a slobode. Panna Mária, Matka Kniežaťa pokoja ohlasovaného prorokmi, nech je našou Ochrankyňou, našou Kráľovnou a našou Matkou. Amen.