Vatikán/OSN New York 20. júla 2017 (RV/HSP/Foto:TASR/AP)

Otázky o zmysle ľudskej existencie a duchovný rozmer človeka nemožno vytesniť z diskusie o stratégii medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám. Práve náboženskí lídri, komunity a veriaci majú dôležitú úlohu prispieť k tomu, aby činnosti na podporu udržateľného rozvoja nechýbal „duch“ a „svedomie“. Na túto skutočnosť upozornil stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN Mons. Bernardito Auza pri diskusii o etických princípoch udržateľného rozvoja

V pondelok 17. júla sa v newyorskom sídle hovorilo na tému „Mobilizácia náboženských komunít pre solidárne a spoluzodpovedné konanie na skoncovanie s chudobou a na podporu mieru“. Podľa Mons. Auzu prínos veriacich a náboženských organizácií k realizáciu tzv. „Agendy 2030“ na podporu udržateľného rozvoja netreba vnímať v prvom rade ako súčet výkonov ich dobročinných diel v najrôznejších oblastiach. Ich hlavným príspevkom je skôr úloha „kvasu“ pre mobilizovanie solidarity a zodpovednosti.

„Žijeme v dobe, keď mnohí, zvlášť vo vyspelých krajinách a tu v OSN radi uzatvárajú do zátvorky najdôležitejšie otázky typu kto sme, odkiaľ pochádzame a kam ideme, ako sa máme zachovať voči druhým a čo je dobré, pravdivé a opravdivo krásne.“

„Ak v špecifickom kontexte agendy udržateľného rozvoja stratíme z očí tieto základné ľudské súradnice, je tu vážne riziko, že rozvojové ciele sa budú chápať iba v čiastkovom zmysle, cez prílišnú ekonomickú, environmentálnu a sociologickú optiku, zatiaľčo bude chýbať ich hlbší etický a antropologický kontext a účel.

Tak ako sa čokoľvek dobré dá zneužiť, ak vylúčime z našich rozhovorov tieto hlbšie otázky o motiváciách konania pre udržateľný rozvoj, potom obrovská medzinárodná infraštruktúra pre mier a rozvoj môže skončiť tak, že za určitých okolností bude v skutočnosti slúžiť na podkopávanie samotného mieru a rozvoja, ktoré mala rozvíjať.

Toto sa môže stať zvlášť vtedy, ak sa ciele udržateľného rozvoja budú v praxi prepájať s neadekvátnymi materialistickými, individualistickými alebo hedonistickými filozofiami, ktoré nielenže nechávajú niektorých v úzadí, ale cielene vylučujú niektorých našich spolučlenov ľudskej rodiny, zvlášť tých najzraniteľnejších a nepohodlných, z našej starostlivosti a nášho záujmu.

Preto je zásadne dôležité pre náboženských lídrov, komunity a veriacich, aby s odvahou a vytrvalosťou pomáhali poskytovať to, čo by sme moli nazvať „dušou“ alebo „svedomím“ agendy udržateľného rozvoja. V dobe epistemologického a etického relativizmu potrebujeme pomôcť ľuďom udržať si pojmy pravdy a dobra.“

„Cez prizmu svojej duchovnej a morálnej misie sa náboženskí lídri, veriaci a náboženské organizácie starajú o celostnú prosperitu ľudskej osoby. V snahe o autentický ľudský rozvoj nerozdeľujú tento rozvoj na priehradky, ale pracujú pre integrálny rozvoj každej ľudskej osoby a celého človeka. Keďže ľudský rozvoj je integrálnou súčasťou ich vízie a poslania, budujú popri bohoslužobných miestach aj centrá upevňujúce komunitu, nemocnice, školy a univerzity.“

Vo svojom príhovore Mons. Auza ďalej poznamenáva, že náboženstvá veria a hlásajú, že mier je nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj. Všetky štúdie naznačujú, že krajiny a regióny, ktoré sú v konflikte namiesto napredovania upadajú. Odvoláva sa aj na slová pápeža Pavla VI., ktorý rozvoj definoval ako „nové pomenovanie pre mier“ (Populorum progressio, 76).

Vatikánsky diplomat pripomenul aj myšlienky pápeža Františka z jeho encykliky Laudato si´, v ktorej ponúka svetu etiku založenú na „integrálnej ekológii“, o ktorej verí, že je nevyhnutným základom pre integrálny a udržateľný rozvoj.

„Neexistujú dve oddelené krízy, teda kríza životného prostredia a kríza spoločenská, ale je len jedna a komplexná spoločensko-environmentálna kríza. Smery riešenia si vyžadujú integrálny prístup v boji proti chudobe, v navrátení dôstojnosti vylúčeným osobám a v starostlivosti o prírodu“ (Laudato si´, 139), cituje Mons. Auza pápežovu encykliku.

Najdôležitejšie ukazovatele pre zaistenie skutočného udržateľného rozvoja nebudú podľa stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN kvantitatívne, ale kvalitatívne: „Prejavia sa vo formácii ľudí, v lepších mužoch a ženách, chlapcoch a dievčatách, ktorí sa budú cítiť zodpovední za svojich bratov a sestry a budú podľa toho konať, ktorí pochopia, že nie sú pánmi, ale správcami daru stvorenia, ktorý majú zanechať pre nasledujúce generácie lepší, ako ho dostali.“