V roku 2010 vtedajší prezident Dmitri Medvedev oznámil patriarchovi Kirillovi, že podpísal zákon, ktorým budú vykonané rozsiahle cirkevné reštitúcie budov, pozemkov a ikon, ktoré boli zhabané boľševikmi po revolúcii v roku 1917. Reštitúcie zahŕňali aj viaceré katolícke a protestantské denominácie.

Koncom roka 2013 udelila Svetová rada ruského ľudu (WEPC) Putinovi cenu pravoslávnej cirkvi. Ide o neziskovú organizáciu, ktorej predsedá patriarcha. Dôvodom bolo, že sa snaží urobiť z Ruska vplyvnú a silnú krajinu. Podľa významného novinára Sergeja Čapnina sa pravoslávie nestáva štátnym náboženstvom, pretože ešte nedospelo natoľko, aby takúto úlohu na seba prebralo, no priznáva, že jeho úloha v politickom živote rastie.

V januári 2014 reagoval Sergej Čapnin, redaktor časopisu moskovského patriarchátu na ostrú poznámku smerom k pravoslávnej cirkvi slovami: „Poznámky o tom, že sa pravoslávie stalo štátnym náboženstvom, mi pripadajú úsmevné. K takému názoru môže dospieť iba niekto, kto príliš sleduje televíziu. Vzťah prezidenta a patriarchu vôbec neodráža model vzťahu štátu a cirkvi.“

Po uvalení medzinárodných obchodných sankcií voči Rusku sa predseda Synodného výboru pre záležitosti vzťahov cirkvi a spoločnosti Moskovského patriarchátu Vsevolod Čaplin nechal počuť, že obmedzenie importu pomôže „prestať sa naháňať za západným spotrebiteľským štandardom“ a „naučí občanov skromnosti aj umeniu uspokojiť sa s málom“.

„Verte, že máme čo povedať západným krajinám: ako by sa mohla zmeniť ich spoločnosť na základe najvyššej pravdy v protiklade k pomýleným zásadám ‚peniaze robia peniaze‘ a ‚peniaze rozhodujú o všetkom‘, v protiklade k prežitému modelu demokracie západného typu.“

Pravoslávna cirkev prišla v polovici roku 2014 s vlastným návrhom bezúročného bankového systému, ktorý sa približuje islamskému bankovníctvu. Medzi zvláštnosť nového systému mal patriť aj zákaz investovania do špekulácií, ktoré sú v rozpore s hodnotami pravoslávnej cirkvi. Dmitrij Lubomudrov, právny poradca ortodoxnej cirkvi, oznámil médiam:

„Uvedomili sme si, že nemôžeme byť ďalej závislí na západnom bankovom systéme, ale musíme si vytvoriť náš vlastný. Rovnako ako islamský, tak aj ortodoxný systém sa bude opierať nielen o právny štátny systém, ale aj o ortodoxné morálne princípy a bude pozvaním pro všetkých podnikateľov, ktorí hľadajú bezpečie v krízových dobách“.

Podľa Levada Centre však v tom čase 37% Rusov začalo míňať menej financií na potraviny a takmer 80% sa vyjadrilo, že krajine je v kríze.

Začiatkom júna 2015 oznámila ruská pravoslávna cirkev škótskej protestantskej cirkvi Church of Scotland, že s ňou prerušuje všetky oficiálne styky, pretože akceptuje homosexualitu. “Bohužiaľ priznávame, že dnes máme nové rozdelenie kresťanského sveta, a to nielen ohľadne teologických, ale aj morálnych tém.”

Na jeseň 2015 pochválil predseda Synodného výboru pre záležitosti vzťahov cirkvi a spoločnosti Moskovského patriarchátu Vsevolod Čaplin ruský parlament  za rozhodnutie pustiť sa do vojny v Sýrii. „Bolo to konzistentné s medzinárodným právom, ruskou mentalitou a rolou, ktorú Rusko vždy na Blízkom východe plnilo.“

Na konci októbra 2015 prebehla v Aténach dvojdňová konferencia s názvom Náboženstvo, kultúrny pluralizmus a mierové spolužitie na Blízkom východe, ktorá riešila otázky vzťahov vo vojnou zmietanom regióne. Stretli sa na nej napríklad konštatinopolský patriarcha Bartolomej, minister zahraničných vecí Vatikánu, ruský metropolita Ilarion, či predstaviteľ Gréckej pravoslávnej cirkvi.

„Nanešťastie, málo západných politikov načúva hlasom kresťanských predstaviteľov, ktorí vyzvali a naďalej vyzývajú na zastavenie dodávok zbraní pre bojovníkov,“ povedal Ilarion.

Vo februári tohto roku sa po prvý raz v histórii stretli pápež a patriarcha

Ich približne trojhodinová schôdzka na havanskom letisku vyvrcholila prijatím spoločnej deklarácie. V nej sa postavili na obranu prenasledovaných kresťanov na Blízkom východe, vyzvali na mier v Sýrii, Iraku a Ukrajine, apelovali na Európu, aby zachovala vernosť svojim kresťanským koreňom a pripomenuli unesených duchovných a žiadali ich prepustenie. Pápež František a patriarcha Kirill kritizovali aj „bezuzdnú spotrebu, typickú pre niektoré z najviac rozvinutých krajín, ktorá rýchlo vyčerpáva zdroje našej planéty“.

„Rastúca nerovnosť v rozdeľovaní pozemských dobier zvyšuje pocit nespravodlivosti v zavedenom systéme medzinárodných vzťahov.“

Pravoslávna cirkev mala v Rusku výnimočné postavenie až do roku 1917, keď sa chopili moci boľševici. Nasledovalo ničenie chrámov, prenasledovanie veriacich, odsun do Gulagov, či vraždenie duchovných. Počet príslušníkov pravoslávia preto prudko klesol. Ich postupný nárast začal v období Perestrojky. V súčasnosti sa k nemu hlási až 80% Rusov.

Vladimír Putin pokladá pravoslávnu cirkev za strážkyňu morálky v krajine. Náboženstvo ako také je podľa neho jedným z najdôležitejších, pretože rozvíja vlasteneckého ducha, podporuje rodinu a výchovu detí, materstvo, zameriava sa na mládež a v neposlednom rade, rieši sociálne otázky. Hlavná zásluha na posilňovaní vplyvu pravoslávnej cirkvi sa tak pripisuje jemu a bývalému prezidentovi Medvedevovi. Tí sú pravidelne v ruskej televízii zobrazovaní, ako sa zúčastňujú bohoslužieb a náboženských obradov. Známa je aj Svetlana Medvedevová, manželka bývalého prezidenta, ktorá je členkou programu „Duchovná a kultúrna obroda mladej generácie v Rusku“ ako aj aktivistkou v niekoľkých pro-life iniciatívach.

Pred ani nie tromi týždňami prezident Vladimír Putin podpísal balík nových „protiteroristických“ opatrení. Ich súčasťou je aj zákon, ktorý je šitý výrazne na mieru pravoslávnej cirkvi. Viacerí ho vnímajú ako najtvrdší v postsovietskej ére.

„Cirkev je z toho zdesená“, povedal Hannu Haukka, prezident Great Commission Media Ministries. Charizma News informuje, že množstvo veriacich z asi 7 000 protestantských cirkví a zborov sa stretáva, aby sa modlili a postili za vzniknutú situáciu, ktorá pripomína Sovietsky zväz v roku 1929, kedy vyznávanie viery bolo povolené iba v chrámoch. Pobúrenie vyjadril aj Edward Snowden, podľa ktorého ide o čierny deň pre Rusko. Medzi opatrenia patria napríklad:

• misionárske aktivity budú povolené iba so špeciálnym vládnym povolením. Pokuta je stanovená na 50 000 rubľov,
• náboženské aktivity vykonávané v domácnostiach sú zakázané, keďže väčšina cirkví sa v Rusku stretáva práve v domácnostiach,
• zahraniční hostia bez pracovného povolenia nemajú povolenie hovoriť nahlas v chrámoch.

Pravoslávna cirkev mala minimálne v minulosti niekoľko „zaujímavých výhod”. Alkohol a tabakové výrobky mohla dovážať do krajiny bez colných poplatkov a predávať ich bez toho, aby štátu platila daň z predaja. Mala aj úľavy pri predaji lososových a morských rýb a ropy. Prirodzene sa objavili informácie, že predávala svoje privilégiá za vysoké úplatky komerčným firmám a sama zastrešovala „podivné operácie”.

Objavili sa informácie, že keď v 70-tych rokoch súčasný patriarcha Kirill spolupracoval s metropolitom Nikodimom, ten bol dôstojníkom KGB s krycím menom „Adamant”

O rok neskôr Nikodim Kirilla menoval svojim osobným tajomníkom. V roku 2009 sa Kirill stal 16-tym patriarchom Moskvy a celého Ruska. Bol zvolený do čela po smrti Alexeja II. Dokumenty z archívov KGB vraj potvrdili, že Alexej II. bol taktiež ich dlhodobý agent s krycím menom „Drozdov”. Ďalším problémom sa stal škandál okolo patriarchovho bytu, alebo prípad jeho vyretušovaných hodiniek Breguet v hodnote 23 000 eur z roku 2012. Počas krízy a občianskej vojny na Ukrajine bola do „hry“ zapojená pochopiteľne aj ruská pravoslávna cirkev.

Mnohé skutočnosti posledných rokov hovoria o narastajúcej moci pravoslávnej cirkvi v Rusku. Otázne je, kde bude mať súčasný trend koniec a nakoľko prestáva byť pozitívnym a začína sa stávať skôr hrozbou.

Anton Smataník