Môj profil 
Predplatné
Prvý tajomník výkonnej riaditeľky MMF David Lipton varoval v prejave pred ekonómami v Šen-čene, že zadlženosť firiem je najväčšou slabinou čínskej ekonomiky.
“Dnešné dlhové problémy firiem sa môžu stať systematickými dlhovými problémami zajtrajška. Systematické dlhové problémy môžu spôsobiť výrazné spomalenie rastu ekonomiky alebo bankovú krízu. Alebo oboje,” uviedol Lipton.
Čínska ekonomika vlani vzrástla najmenej za 25 rokov. Krajina bojuje s rastúcimi dlhmi a nadmernými kapacitami.
Čínska centrálna banka minulý týždeň varovala vo svojej polročnej správe, že snaha vlády o zníženie dlhov a obmedzenie kapacít môže zvýšiť riziká platobnej neschopnosti a firmám sťažiť prístup k financovaniu.
Dlhy čínskych firiem predstavujú okolo 145 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, čo je vysoké percento. Podľa MMF na štátne firmy pripadá v Číne okolo 55 % korporátneho dlhu ale len 22 % výkonu ekonomiky.
AKTUALIZOVANÉ
Čínske hospodárstvo zápasí s problémami. Uviedol to nemecký denník Die Welt v analýze, ktorú prevzal na svoj portál nemecký televízny spravodajský kanál N24. Krajina zrejme smeruje k rovnakému osudu, aký má teraz Japonsko. Čaká ju stagnácia pri súčasnom raste verejného dlhu. Je to zlá správa pre nemeckých exportérov.
Tri desaťročia bola Čína nesporným ťahúňom svetovej ekonomiky. Hospodárske reformy v krajine a jej otvorenie sa svetu mali hlavný podiel na tom, že od polovice 80. rokov minulého storočia dosahovala nevídané tempo medziročného rastu svojho hrubého domáceho produktu. Stovky miliónov Číňanov sa dostali z chudoby a ich krajina má teraz druhú najsilnejšiu ekonomiku na svete. Tento vývoj vyžaroval aj do zahraničia a prispel k tomu, že z neho mali úžitok rozvojové štáty bohaté na suroviny. Boom pomohol aj nemeckým strojárskym firmám a automobilkám k miliardovým obchodom.
Teraz sa však situácia mení. Ilustrujú to aj najnovšie čísla z hospodárstva. Export klesol v máji výraznejšie, než analytici očakávali. V ňom sa v porovnaní s rovnakým mesiacom vlaňajška znížili vývozy o 4,1 %. Čínsky export bol medziročne slabší už v apríli. V poslednom období klesá aj priemyselná výroba. Podniky investujú menej a spotrebitelia znižujú svoje nákupy.
Číne hrozí, že sa stane Japonskom číslo dva. O rastovej eufórii už niet ani stopy. Čínska ekonomika sa zachvieva. Experti sa obávajú, že sa vedenie v Pekingu veľa zaoberá sebou samým a nerobí opatrenia, ktoré by bolo treba realizovať v súčasnej situácii.
Ak sa však politici vzdajú ďalších potrebných reforiem, osud Japonska je pre krajinu neodvratný. Bude mať takmer nerastúci HDP a hospodárstvo budú udržiavať pri určitom vzostupnom tempe len štátne investície. Krajine bude rásť verejný dlh.
Základom súčasnej slabosti čínskej ekonomiky sú jej úspechy v predchádzajúcich desaťročiach. Napriek tomu, že v obrovskej krajine žijú ešte milióny ľudí v chudobe, sa Čína medzitým dostala do takého stavu, že so svojím ekonomickým modelom sa nemôže rozvíjať.
Ľudia opúšťali jednoduchú poľnú prácu a hrnuli sa do prekvitajúcich veľkomiest. Zamestnávali sa v hutách, odevných závodoch a priemyselných podnikoch.
Podniky investovali zisky do budovania nových vysokých pecí, strojárskych a iných výrobných kapacít. Vláda sa starala o budovanie prístavov, cestnej siete, letísk a siete optických káblov. Súkromné a štátne investície zrýchľovali tempo rastu až do mŕtveho bodu.
Štátne investície teraz už neprispievajú k dodatočnému rastu, podieľajú sa však na raste dlhov. Peniaze dostávajú fabriky, ktorých produkcia nejde na odbyt. Vybudovali sa diaľnice, po ktorých takmer vôbec nejazdia autá. V provinčných mestách vyrástli bytové domy, ktoré nikto nekupuje.
Súčasne čínske obyvateľstvo starne. Počet práceschopných ľudí vlani po prvý raz klesol. Podľa Spojených národov by sa mal ich počet každoročne znižovať o 0,5-percentného bodu.
Čína začína mať nedostatok pracovnej sily. Nová situácia prispieva k rastu miezd. Už nefunguje ani ďalší prechod roľníkov z polí do priemyslu.
Arthur Kroeber, spoluzakladateľ a vedecký vedúci analytického ústavu Gavekal Dragonomics, ktorý sa roky zaoberá vývojom čínskej ekonomiky, konštatoval, že napriek snahe o reformy, o ktoré sa usiluje vedenie, sa nič nestane. Politický odpor regiónov a komún je taký silný, s akým centrálna vláda v Pekingu nepočítala. Riešenie by bolo len v oddelení ekonomiky od politiky. Ide o spojenie, ktoré však komunálnym politikom v krajine prináša miliardy.
Komunistická strana sa silno obáva o vnútornú stabilitu krajiny, preto bude aj naďalej tlačiť peniaze do ekonomiky. Bude postupovať rovnako ako Japonsko, v ktorom mnohé regióny v dôsledku vládnych programov pokryl betón. Kroeber poznamenal, že “produktivita ekonomiky síce nebude rásť, ale ľudia budú mať prácu”. V štáte bude stúpať blahobyt. Veľká časť obyvateľstva nebude mať síce hospodársku perspektívu, ale napriek tomu sa bude ľuďom dariť.
Čína sa viac zameria sama na seba a ekonomický rast sa spomalí. To nie je vôbec dobrá správa pre globálne hospodárstvo ani pre nemecké firmy, ktoré tam dosahujú veľký podiel na svojich výnosoch. Ich obchody neoslabia zo dňa na deň, ale silný rast v budúcich rokoch odtiaľ tiež nepríde.
.JPG)
