Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny reaguje na článok uverejnený v denníku SME

Bratislava 14. júna 2018 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pokladá za nevyhnutné zareagovať na článok uverejnený v denníku SME /13.06.2018/ pod názvom „Pred revolúciou málo zarábala. Nezvýšili jej dôchodok.“ Dôvodom je podľa nášho názoru to, že článok svojím spracovaním môže navodzovať mylný dojem pri nastavení a cieľov výpočtu dôchodkov pre tzv. starodôchodcov, a tým vytvárať vo verejnosti pocit ďalšej nespravodlivosti.

Podobných výstupov a následných reakcií občanov evidujeme v ostatnom období niekoľko, napriek tomu, že problematiku rezort podrobne komunikuje už od februára 2017 a posledné raňajky s médiami pre rekapituláciu tejto témy organizovala Sociálna poisťovňa pred necelými 2 týždňami. MPSVR SR v prvom rade zdôrazňuje, že novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sme „mali záujem objektivizovať práve tie negatívne dôsledky zmien exministra Ľudovíta Kaníka tak, aby navýšený dôchodok dostali všetci tí, ktorým bolo nie ich zavinením ublížené. Zákon v roku 2003 totiž priniesol zásadné, výrazné a najmä náhle zmeny vo filozofii výpočtu dôchodkov pre veľké skupiny poistencov, ktorí navyše nemali príležitosť na tieto skokové zmeny reagovať. A toto títo starodôchodcovia oprávnene vnímali ako ich poškodenie.

Prijatou novelou /účinnosť od 1.1.2018/ sa odstránili kroky z minulosti, ktoré znamenali zásadný rozdiel medzi dôchodkami aj tých ľudí, ktorí počas pracovného života pracovali rovnako dlho za rovnakú mzdu, ale požiadali o dôchodok o niekoľko hodín skôr ako napríklad ich kolegovia. Tieto a ďalšie skutočnosti, žiaľ, vo viacerých mediálnych výstupov k téme starodôchodcov úplne absentujú.

MPSVR SR musí poskytnúť vysvetlenie aj k niektorým vyjadreniam v článku, konkrétne citujeme titulok: „dôchodkyňa z Bratislavy doplatila na to, že za socializmu málo zarábala“, alebo citácie osloveného odborníka „napriek nespočetným novelám, ktorými zákon o sociálnom poistení prešiel, sa situácia nevyriešila tak, aby boli takéto prípady uspokojivo riešené“ a „pri valorizácii by nemal byť nijaký prvok diskriminácie.“ Aj keď berieme do úvahy, že ide zväčša o osobné hodnotenia respondentov, nie je možné ich akceptovať bez uvedenia na pravú mieru.

V prvom rade upozorňujeme na to, že nejde o valorizáciu, ale o nový čo najspravodlivejší a výpočtovo aj realizačne mimoriadne náročný prepočet, za účelom nového určenia sumy tých dôchodkov, ktorých výška bola určená podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003. Dotknutá časť seniorov, ktorá počas pracovného života zarábala nad priemerom, dlhodobo poukazovala na opodstatnený záver, že v prípade, ak by sa suma ich dôchodku určila podľa predpisov účinných od 1.1.2004, bola by vyššia.

Preto sa dotknutí starodôchodcovia cítili oproti dôchodcom odchádzajúcim do dôchodku od roku 2004 znevýhodnení. Pri výpočte ich dôchodkov sa totiž zohľadňoval princíp solidarity v omnoho vyššej miere, ako sa zohľadňuje pri výpočte podľa predpisov účinných po 1.1.2004. Práve nedávnou novelou zákona sme preto primerane kompenzovali rozdiely v úrovni týchto starobných dôchodkov.

Cieľom bolo – ako dlhodobo prezentujú zástupcovia MPSVR SR a SP – dosiahnuť taký stav, aby tzn. miera náhrady, čiže pomer dosahovaných príjmov a dôchodku v roku jeho priznania, bola rovnaká ako miera náhrady príjmu toho poistenca, ktorý odišiel do dôchodku 1. januára 2004. Zákon prijatý v roku 2003 totiž bez akéhokoľvek prechodného obdobia spôsobil značné, rýchle a preto nie spravodlivé rozdiely. Túto skutočnosť sa snažili kompenzovať v 2. fázach aj opatrenia počas pôsobenia bývalých ministeriek Radičovej a Tomanovej. Boli to však čiastkové opatrenia, ktoré nie sú s aktuálnym riešením porovnateľné.

MPSVR SR a minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter vždy upozorňovali, že “nie všetci starodôchodcovia môžu byť touto novelou uspokojení, keďže to už z princípu možné nie je.“ Inak povedané, dôchodcovia prepočítaním totiž mohli získať výrazne viac, ale aj – a to zdôrazňujeme -mnohí aj oveľa menej. Teda o znevýhodnení tých starodôchodcov, ktorí počas kariéry zarábali menej ako bol v danom čase priemer miezd v SR, pri nedávnej úprave logicky nemožno hovoriť. Pretože, ak by sa ich dôchodky prepočítali podľa rovnakých princípov ako tým nadpriemerne príjmovým starodôchodcom, došlo by k ich reálnemu zníženiu.

Opätovne prízvukujeme kľúčovú skutočnosť, že pôvodný výpočet dôchodkov podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003 je omnoho solidárnejší a z toho dôvodu pre nízkopríjmových starodôchodcov aj stále výhodnejší.

Pre ilustráciu, väčšina starodôchodcov, ktorých sa naša úprava tejto pôvodnej skrivodlivosti pozitívne dotýka, mala priznané starodôchodky v rozpätí 350 – 500 eur, preto určite nemožno tvrdiť, že sa jedná o dôchodcov s vysokými dôchodkami. Sú to však seniori, ktorí počas pracovného života odvádzali poistné z vymeriavacích základov vyšších ako 1,1-násobok vtedajšej priemernej mzdy.

Pripomíname, že toto verejnosťou vítané a očakávané opatrenie má v tomto období vplyv na verejné financie až vo výške 50 mil. eur ročne. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť aj tie zmeny v ostatných rokoch, ktoré mali za cieľ zásadné zvýšenie dôchodkov a tým skvalitnenie života tým, ktorí mali najnižšie dôchodky. Či už ide o spôsob nastavenia a zvyšovania vianočných príspevkov, zavedenie minimálneho dôchodku, ale aj riešenie pravidelnej valorizácie solidárnym modelom tzv. pevnou sumou.