Minimálna mzda na rok 2027 má jasné číslo, no spor pokračuje

Ten je dnes nastavený na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Keďže priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve za rok 2025 dosiahla 1 620 eur, zákonný výpočet pre rok 2027 dáva sumu 972 eur mesačne. V porovnaní so súčasnou minimálnou mzdou 915 eur by tak išlo o zvýšenie o 57 eur, teda približne o 6,2 percenta. Hodinová minimálna mzda by dosiahla 5,586 eura. Práve automat je pritom jedným z hlavných bodov sporu.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR) odmieta, aby sa minimálna mzda zvyšovala nad úroveň stanovenú zákonným mechanizmom. Poukazuje najmä na rozdiel medzi rastom minimálnej mzdy a produktivitou práce. Kým minimálna mzda v roku 2026 vzrástla o 12,1 percenta, produktivita práce podľa AZZZ v roku 2025 stúpla iba o 1,6 percenta. Podľa zamestnávateľov takýto vývoj zvyšuje jednotkové náklady práce a vytvára tlak na konkurencieschopnosť slovenských firiem. „Nejde pritom o spochybňovanie potreby rastu miezd, ale o nastavenie mechanizmu tak, aby bol predvídateľný, ekonomicky udržateľný a primerane zohľadňoval podmienky podnikateľského sektora,“ uviedla AZZZ SR vo svojom stanovisku.

Vysoký podiel zamestnancov s minimálnou mzdou

Zamestnávatelia zároveň upozorňujú, že Slovensko má v rámci krajín V4 vysoký podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde. V roku 2026 podľa AZZZ dosahoval 56,8 percenta, zatiaľ čo v Česku približne 43,6 percenta, v Poľsku 51,6 percenta a v Maďarsku 38,3 percenta. Vyššia minimálna mzda navyše neznamená iba vyššiu základnú mzdu pre ľudí s najnižšími príjmami. Automaticky sa od nej odvíjajú aj niektoré príplatky a minimálne mzdové nároky. AZZZ upozorňuje, že v roku 2027 by napríklad príplatok za prácu v nedeľu dosiahol 5,59 eura za hodinu a minimálny mzdový nárok v šiestom stupni náročnosti práce 1 552 eur mesačne.

Asociácia preto navrhuje zásadnejšie zmeniť samotný systém. Chce, aby sa pri určovaní minimálnej mzdy okrem priemernej mzdy zohľadňovali aj inflácia, produktivita práce, hospodársky rast, situácia na trhu práce či podmienky jednotlivých odvetví a regiónov. Zároveň navrhuje diskutovať o oddelení mzdového vývoja vo verejnom sektore od základu, z ktorého sa počíta minimálna mzda, keďže podľa nej rast platov vo verejnej sfére následne vytvára tlak na náklady súkromných zamestnávateľov.

Znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia

Zamestnávatelia tiež žiadajú zmenu systému zákonných príplatkov a zrušenie povinných stupňov náročnosti práce. Vyššie mzdové úrovne by sa podľa nich mali vo väčšej miere dohadovať v podnikových alebo odvetvových kolektívnych zmluvách. AZZZ zároveň presadzuje znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia práce, aby mohli nízkopríjmoví zamestnanci dostať vyšší čistý príjem bez toho, aby celý náklad zvýšenia znášal zamestnávateľ.

Premiér: Je našou povinnosťou ďalej tlačiť na rast minimálnej mzdy

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) upozorňuje najmä na to, že súčasný vzorec 60 percent priemernej mzdy znamená najvyšší pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde v regióne. Napojenie príplatkov na minimálnu mzdu zároveň podľa asociácie výrazne zvyšuje náklady značnej časti podnikov, predovšetkým v priemysle. APZD preto podobne ako AZZZ navrhuje zrušenie stupňov náročnosti práce a odpojenie mzdových zvýhodnení od minimálnej mzdy, prípadne ich nastavenie tak, aby zákonom stanovené príplatky mohli byť upravené kolektívnou zmluvou.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR podporuje rast minimálnej mzdy a odvoláva sa pritom aj na európske a ústavné princípy primeranej odmeny za prácu. Poukazuje na to, že európska smernica o primeraných minimálnych mzdách pracuje okrem iného s orientačnými referenčnými hodnotami 60 percent hrubej mediánovej mzdy či 50 percent hrubej priemernej mzdy. KOZ SR zároveň zdôrazňuje, že minimálna mzda ovplyvňuje nielen ľudí, ktorí ju priamo poberajú. Jej rast sa prostredníctvom minimálnych mzdových nárokov premieta aj do vyšších stupňov náročnosti práce a do odmeňovania ľudí pracujúcich v neštandardných časoch.

Dôstojná mzda

Odborári však tvrdia, že samotných 972 eur stále nemožno považovať za mzdu zabezpečujúcu dôstojnú životnú úroveň. KOZ SR vo svojom stanovisku poukazuje na výpočet takzvanej „living wage“, teda dôstojnej mzdy, podľa metodiky WageIndicator. Pre rok 2026 podľa nej dosahuje minimálna mzda 915 eur, zatiaľ čo odhadovaná dôstojná mzda je 1 344 eur.

Do diskusie vstupuje aj samospráva. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) rešpektuje potrebu rastu príjmov zamestnancov, zároveň však upozorňuje, že vyššia minimálna mzda zvyšuje výdavky miest, obcí a ich organizácií. Týka sa to napríklad sociálnych služieb či technických služieb, kde je veľký počet zamestnancov. ZMOS preto podporuje minimálnu mzdu najviac na úrovni 970 eur mesačne, teda podľa svojho stanoviska na úrovni zákonného automatu, hoci samotný zákonný výpočet pri priemernej mzde 1 620 eur predstavuje 972 eur. Akákoľvek vyššia suma by podľa ZMOS mala byť spojená s konkrétnym finančným krytím dodatočných nákladov samospráv.

Spor o minimálnu mzdu tak v skutočnosti nie je iba o rozdiele niekoľkých desiatok eur na výplatnej páske. Na jednej strane stojí požiadavka, aby najnižšie mzdy rástli a ľudia pracujúci za minimálnu mzdu mali vyšší príjem. Na druhej strane zamestnávatelia upozorňujú na rast nákladov práce a konkurencieschopnosť firiem. Vyššia minimálna mzda sa navyše premieta aj do príplatkov, mzdových nárokov a rozpočtov samospráv.