Vážení oblastní predsedovia a členovia ĽS Naše Slovensko,

túto správu vám píšeme ako obranu voči klamstvám, ktoré sa o “odídencoch” v súčasnosti rozširujú poza náš chrbát v rámci strany. Správa je trochu dlhšia, ale je úprimná a myslíme, že ako členovia ĽSNS máte právo vedieť, čo sa v skutočnosti odohralo. Žiaľ, nedá sa nám teraz stretávať s každým individuálne, tak vás poprosíme tieto informácie nezverejňovať a nemedializovať. Nebolo by to dôstojné.

Pri svojom odchode sme vedeniu oznámili, že tieto veci nebudeme nijako ďalej komentovať, odbíjali sme novinárov, a ako dôvod sme im uvádzali len stanovy. Dnes vám na  vedenie strany v reakcii proti nám prezentuje poprekrúcané klamstvá, ktoré zveličujú niektorí funkcionári ešte aj zveličujú. Vedia, že členom niečo musia povedať, a keďže nemajú žiadne reálne argumenty a dôkazy, tak sa uchyľujú doslova k absurdným konšpiráciám.

Nezhody vo vedení strany neboli iba nejakým náhlym nedorozumením. Komunikácia s predsedom bola veľmi komplikovaná už od volieb, ktoré podľa nášho názoru nedopadli úspešne. Táto komunikácia sa ešte viac zhoršila po tom, čo od predsedu ušla manželka so synom do Egypta a po tom, čo bol odsúdený za šeky 1488. Chápeme, že sú to obrovské osobné tlaky, ale namiesto toho, aby predseda hľadal v nás oporu, podľahol paranoji a pomaly v každom začal hľadať nepriateľa.

Nezhody začali už pri tvorbe kandidátky, o ktorej rozhodoval výhradne predseda. To, akí poslanci sa napokon na popredné miesta kandidátky dostali, vidíte sami. Najväčší spor však vznikol okolo Mikovčákovej, ktorá stranu svojimi LGBT škandálmi takmer potopila a keby sa jej kauza prevalila o dva dni skôr, tak by sme sa možno ani nedostali do parlamentu.

Čo nás osobne mrzelo najviac bol fakt, že sama Mikovčáková sa nám neskôr na predsedníctve priznala, že “tí, čo o jej minulosti vedieť mali o tom vedeli”. Na predsedníctve sme sa dohodli, že Mikovčáková sa obratom vzdá mandátu a už nebude so stranou nijako spájaná. Na druhý deň toto uznesenie predsedníctva však predseda svojvoľne zmenil a Mikovčáková sa mandátu nevzdala ešte niekoľko dní.

Čiže napriek tomu, že predseda vedel o jej porno minulosti, dal ju na kandidátku, zastavil jej okamžité stiahnutie z NR SR, následne ju dal za asistentku do NR SR a súkromne ich naďalej navštevoval (jeden prípad bol aj medializovaný – viac TU).

Čo bolo však pre nás už absolútne neakceptovateľné bolo, keď sme sa v lete dozvedeli, že predseda im zo straníckych peňazí kúpil dom za 175-tisíc eur. Malo to prebehnúť tak, že strana odkúpi ich byt vo Zvolene a oni si za tie peniaze dajú postaviť rodinný dom. 50-tisíc eur im dokonca už bolo aj vyplatených ako záloha prostredníctvom občianskeho združenia, ktoré malo pôvodne slúžiť ako sociálny fond na pomoc chudobným (ten fond, do ktorého sme sa aj my tisíckami eur v dobrej viere skladali). V prílohe prikladám email potvrdzujúci tento fakt. Po našom silnom odpore sa táto kúpa napokon zastavila, avšak Mikovčákovcom bolo aj napriek tomu vyplatených približne 80-tisíc eur ako “poďakovanie” za to, že nás všetkých takmer zničili. Doposiaľ považujeme za nehorázne, aby ľuďom, ktorí ĽSNS takmer potopili kupovala strana domy, ale oblastným predsedom a členom, ktorí makajú, dávala na krk len starosti. Nechápeme, prečo si predseda Mikovčákovcov zastával viac ako kohokoľvek zo strany, a už nad tým ani nechceme špekulovať.

Po tomto konflikte sme sa v lete na predsedníctve dohodli, že budeme o veciach už opäť rozhodovať spoločne. Tak, ako tomu bolo roky predtým. Predseda odišiel na mesiac na dovolenku, a keď sa vrátil, tak občianske združenie “Naše Slovensko pomáha” premenoval svojvoľne na “Kotlebovci pomáhajú a zachraňujú”. Nevadil nám ani tak ten ďalší egocentrický názov, ako to, že nás o tejto zmene názvu opäť ani neinformoval. Jeho slovo skrátka neplatilo ani pár týždňov.

O našich sporoch ohľadne videa s vodkou a bromhexinom, či o správach o znakoch šelmy ani nebudeme písať… Aj tu sme vystupovali proti takejto škodlivej prezentácii, ale boli sme označení za “vypratých”, že tomu marketingu nechápeme, atď.

Poslednou kvapkou pre nás však bola zmena stanov. Na predsedníctve, ktoré sa konalo 21. decembra 2020 predseda požadoval zmeniť stanovy tak, aby sa predsedníctvo strany rozšírilo o 2 ďalších členov. Jedným z nich mal byť tajomník pre Andreja Medveckého a druhým mal byť kontrolór, ktorý mal detailne kontrolovať ako oblastní predsedovia míňajú peniaze. Spolu s Milanom Uhríkom, Miňom Mazurekom, Mirom Sujom, Ondrejom Ďuricom aj Martinom Beluským sme boli proti tomuto návrhu, pretože ak majú byť na riadenie oblastných predsedov dokopy 3 ľudia, tak to si už rovno môže jeden zobrať na starosti Západ, druhý Stred a tretí Východ, a bude to to isté, ako keď boli krajskí predsedovia. Napriek nášmu nesúhlasu však predseda s Andrejom Medveckým trvali na tejto zmene, a tak sme to akceptovali (nebol to pre nás dôvod na hádku). Logicky sme teda predpokladali, že o tejto zmene stanov sa bude hlasovať aj na sneme v januári.

3 dni pred konaním januárového snemu sme sa však pre istotu (keďže sme už mali skúsenosti, že dohody z predsedníctva predseda nedodržiava) spýtali kolegov z predsedníctva, že či sa bude hlasovať o tom, na čom sme sa dohodli pred Vianocami. Dostali sme len vyhýbavé odpovede. V nedeľu 3. januára 2021, keď sa na sídle hlasovalo o zmenách stanov sme si chceli overiť, že o čom sa teda naozaj hlasuje. Od oblastných sme sa však dozvedeli, že ani oni sami nevedia, o čom idú hlasovať. Vraj bol zákaz posielať to, a bol zákaz fotiť si to (hoci stanovy sú verejný dokument). Keď Miňo Uhrík písal SMS Martinovi Beluskému, že či mu tie nové stanovy nemôže poslať, tak Beluský mu len odpísal, že “hlasuje sa o inom, ako sme sa dohodli” a že mu to môže vysvetliť osobne po hlasovaní (čiže potom, keď to bude schválené). Už vtedy nám bolo jasné, že nás všetkých úmyselne obišli a oklamali. Všetky tieto konverzácie máme uložené v telefónoch, a kto neverí, môžeme mu ich osobne ukázať.

Keď sme sa následne stretávali a zisťovali, čo sa vlastne stalo, zistili sme, že vybraná skupinka okolo predsedu túto zmenu stanov pripravovala úmyselne za našim chrbtom niekoľko dní. Kým my sme natierali doma s deťmi vianočné oplátky, oni sa stretávali na sídle a kuli paranoidné stalinistické plány, ako odstrániť “pučistov”. Zistili sme, že z predsedníctva mal byť vyhodený Ondrej Ďurica a Miro Suja, lebo sú vraj “agenti”. Miňo Mazurek bol zase označený za “pučistu”. A Milan Uhrík bol označený za liberála, ktorého si už kúpil Brusel. Jednoducho, primitívne falošné obvinenia bez akýchkoľvek dôkazov, ktorých cieľom malo byť naše úplné odstavenie z vedenia strany. A to len preto, že sme sa na predsedníctve odvážili nahlas kritizovať zlé kroky strany (Mikovčákovcov, videá s vodkou a bromhexinom, atď.).

S novými stanovami strany sme nemohli súhlasiť, pretože strana sa s nimi zmenila naozaj oficiálne na stranu jediného muža. V prípade, ak bude predseda za šeky odsúdený (čo by bolo absurdné, ale v tomto chorom režime reálne možné), a ak aj naďalej bude predsedom strany, tak strana bude zákonite čeliť ďalšiemu pokusu o rozpustenie. A tentokrát možno úspešnému, pretože jedným z bodov v rozsudku voči Marianovi Kotlebovi je aj založenie “organizovanej zločineckej skupiny”, čiže strany. Je to obrovské riziko, o ktorom všetci vieme, ale napriek tomu sa strana na to vôbec nepripravila – práve naopak, novými stanovami poskytla liberálom ešte lepšie argumenty na to, aby ju už naozaj rozpustili.

Dlho sme premýšľali, ako na túto situáciu zareagovať – či len znovu skloniť chrbát a akceptovať toto naše pošliapanie, alebo sa pokúšať to zmeniť. Ale napokon sme sa rozhodli pre tretiu možnosť – diplomaticky ustúpiť, odísť a nechať predsedovi a ostatným to, čo chceli – vedenie strany bez akýchkoľvek kritikov. Napokon, ĽSNS je strana Mariana Kotlebu, a my to stále rešpektujeme. Stranu si založil, stranu si (spoločne s nami) vybudoval a má právo si ju aj zničiť.

ĽS Naše Slovensko sa však v poslednom období dostala do stavu absolútnej izolácie, na domácej ale aj na zahraničnej scéne. V priebehu cca 2 rokov stratila strana oboch (čiže všetkých) europoslancov a polovicu poslancov v NR SR (z klubu odišlo už 8 zo 17 poslancov). Za posledný rok sa do strany nepridal už nikto politicky významnejší (česť výnimke), a sme presvedčení, že v takomto stave strany sa už ani nepridá. Strana bude mať obrovský problém postaviť v župných a komunálnych voľbách ľudí, ktorí budú ochotní kandidovať pod zeleným logom (naposledy v župných voľbách uspel za poslancov len Kotleba a Uhrík, a ak títo dvaja nebudú kandidovať, tak je možné, že nabudúce získa strana reálne už nula krajských poslancov). Iste, dôvody odchodu niektorých ľudí z poslaneckého klubu boli úplne iné, ako tie naše. Avšak takýto rozsiahly exodus poslancov a funkcionárov jasne dokazuje, že niečo v rámci strany rozhodne nie je v poriadku, pretože toto sa nedeje v žiadnej inej strane. A bude to už len horšie…

Boli sme si vedomí, že ak zo strany vystúpime, tak niektorí nám to budú vyčítať a obviňovať nás zo všetkého možného aj nemožného. Obzvlášť v situácii, kedy sa už nebudeme môcť proti týmto bezbrehým klamstvám brániť, keďže sme už mimo strany.

Vážili sme si a vážime si každého člena ĽS Naše Slovensko, ktorého srdce bije pre našu vlasť. Naším častým heslom bolo a stále je, že “nie sme ovce”. Veríme teda, že vám záleží na objektivite faktov, a na vypočutí si oboch strán sporu. Preto dúfame, že si prečítate aspoň naše stručné vyjadrenie k najčastejším klamstvám, ktoré sa teraz v našej neprítomnosti o nás šíria. Samozrejme, v prípade záujmu o detaily a bližšie materiály sa môžeme s vami stretnúť aj osobne.

Uvedomujeme si, že vy ako radoví členovia ĽS Naše Slovensko za túto situáciu vôbec nemôžete. Len vás prosíme, ešte predtým, ako budete na nás v nevedomosti nadávať a kydať, zamyslite sa nad uvedenými skutočnosťami. Zamyslite sa, či je tá situácia naozaj taká čiernobiela, ako vám to možno prezentuje vedenie strany. Položte si ruku na srdce a spýtajte sa samých seba, či si myslíte, že s takýmto prístupom bude ĽS Naše Slovensko niekedy vo vláde. Či vlastne veríte tomu, že niekedy získame vo voľbách 51 % hlasov. A ak nie, tak s kým by sme teda mohli vytvoriť vládnu koalíciu, keď nás absolútne všetci odmietajú. Je našim cieľom byť donekonečna len v opozícii, byť v úplnej izolácii, aby ste mohli rok čo rok len donekonečna roznášať milióny novín – a to všetko úplne zbytočne?

Ak máte nejaké otázky, kľudne nás kontaktujte, a radi vám všetko vysvetlíme a vydokladujeme. Nikdy sme neboli žiadni klamári, a vždy sme sa aj k vám správali poctivo a férovo. Neintrigovali sme, nevymýšlali sme hlúposti, nedávali sme vám nezmyselné príkazy a ani sme vám nenadávali. Sme presvedčení, že keby ste vedeli a prežili to, čo my, urobili by ste presne to isté, čo sme urobili my, keď sme sa rozhodli zo strany odísť.

Ešte raz vám všetkým ďakujeme za spoluprácu a prajeme všetkým všetko dobré,

Odídenci

OBRANA PROTI NAJČASTEJŠÍM KLAMSTVÁM, KTORÉ SA O NÁS V NAŠEJ NEPRÍTOMNOSTI ŠÍRIA:

Stanovy musel predseda vraj zmeniť preto, aby ochránil stranu pred rozvratom

– Tieto nezmyselné legendy sa používajú už roky, vždy keď chcel predseda zvýšiť svoj vplyv v predsedníctve. Vždy bol nežiaduci človek označený za agenta, za SIS-kára, policajného informátora, za slobodomurára, za všetko možné… Samozrejme, vždy bez dôkazov, len na základe klebiet a dohadov. Ale na vyhodenie z predsedníctva to stačilo. Mimochodom, s rovnakou zámienkou boli približne pred rokom dosadení do predsedníctva aj Ondrej Ďurica a Miro Suja – tiež mali vraj ochrániť stranu pred nejakými záhadnými pučistami. Neskôr obaja toto klamstvo prekukli. V tom prostredí klamstiev a intríg sa už jednoducho nedalo vydržať – a aj preto sme museli odísť.

Naše rozhodnutie vraj bolo unáhlené, a mali sme viac komunikovať

– Pri zásadnom rozhodnutí o zmene stanov nás úmyselne a vedome (čiže úkladne) obišli a oklamali. Zrejme preto, že sme nikdy nepatrili len k tzv. “pritakávačom”, ale prinášali sme vždy aj konštruktívnu vnútornú kritiku, ktorou sme sa stranu snažili posunúť dopredu a ochrániť ju pred zlými rozhodnutiami. S uvedenou aktualizáciou stanov by sme nesúhlasili, pretože strana je teraz právom označovaná za totalitnú – kde má totálnu moc len jeden človek. Mimochodom, porovnávali sme to, a takéto brutálne stanovy nemá ani Matovičove OĽaNO – čo je už vyslovene schránková firma. Jednoducho, posledná zmena stanov bola ďalšia vlastná rana do kolena… Ubezpečujeme vás, že sme komunikovali a zisťovali, čo sa vlastne stalo – ale na otázku prečo sme boli oklamaní sa nám dostalo len absurdných vysvetlení zaváňajúcich priam chorobnou paranojou. Navyše, každému je hovorené niečo iné a vždy je obviňovaný ten, kto je práve neprítomný.

Našim odchodom sa vraj len potvrdilo to, že sme boli “pučisti”

– Najprv niekoho oklamete, obviníte a podvediete. A potom, keď sa ten človek postaví a na znak nesúhlasu odíde, začnete kričať: “mal som pravdu, vidíte, odišiel, bol to zradca”. Toto je presne rovnako zvrátené uvažovanie ako hon na čarodejnice – keď sa vzoprie a neutopí sa, tak je to bosorka. Keď sa poddá a utopí sa, tak výborne, nebola to bosorka… Takto sa uvažovať predsa nedá – nemôžete človeka doslova vyštvať zo strany a potom, keď odíde, ho označovať za “zradcu”, lebo odišiel.

Podľa stanoviska Rasťa Schlosára sme od snemu, ktorý sa konal 5.7.2020 neboli členmi Predsedníctva strany

– Ak je to pravda, tak potom neboli a doposiaľ nie sú členmi predsedníctva ani Andrej Medvecký alebo Martin Beluský a ďalší. Napriek tomu sa na utajenej zmene stanov (na rozdiel od nás) podieľali a voči členom dodnes vystupujú ako vyššie postavení funkcionári. Spýtajte sa ich, či sú naozaj podpredsedovia strany…

Šeky s číslom 1488 eur vraj vymyslel Milan Uhrík, a kvôli nemu vraj teraz hrozí predsedovi teraz väzenie

– Toto je nehorázne klamstvo! Nebol to Milan Uhrík, kto bol v Pospolitosti, kto nosil uniformu, kto mal obchod KKK, kto v ňom dával 8,8 % zľavy, kto ponúkal v ňom obušok zdarma pri nákupe nad 1488 korún, kto dával ako župan hokejistom 1488 eur keď pýtali dotáciu na 1500 eur, a kto dával rodinám šeky na 1488 eur… Jednoducho, Milan Uhrík nikdy v živote takúto symboliku nepoužíval, nevyžíval sa v nej, a nevymyslel ani tie šeky na 1488 eur. Ak to niekto tvrdí, tak klame a len sa snaží zvaliť vinu na niekoho neprítomného.

Vraj sme “zradili” stranu

– Nikoho sme nezradili. My rozhodnutie členov strany zmeniť stanovy rešpektujeme. Ale sa s tým nestotožňujeme, a preto sme odišli. Nevolali sme ani po revolúcii, ani po puči, ani po výmene predsedu. Namiesto toho sme sa stiahli a odišli sme. To nie je zrada, to je využitie možnosti slobodného odchodu, ktorú má každý z nás.

Milan Uhrík si vraj pripravoval kampaň už na jeseň, keď dal pre ľudí a členov vyrobiť 1000 ks USB kľúčov a 3250 ks škrabiek bez straníckeho loga

– Reklamné predmety dal vyrobiť v dobrej viere, že členov a ľudí potešia. Pravidlá reklamného rozpočtu, ktoré sú v Europarlamente, však zakazujú financovanie propagácie politických strán, s výnimkou politických frakcií pôsobiacich v EP. Čiže ak by použil na predmetoch logo politickej strany, tak by mu ich Europarlament nepreplatil. Ak ho teda niekto obviňuje, že stranícke logo nebolo na materiáloch naschvál, tak jednoducho zavádza a klame.

Milan Uhrík vraj aj s Milanom Mazurekom “zrádzali” stranu, keď v lete chodili na protesty do Bratislavy a do Varšavy

– Strana bola počas jari a leta v absolútnej nečinnosti. Preto sa Milanovia snažili robiť aspoň niečo. Teraz sú obviňovaní z toho, že si v lete robili “kampaň”, kým bol predseda mesiac na dovolenke pri mori. Je to absurdné, veď bojovali za ľudí v mene strany. Alebo snáď mali byť mesiac úplne ticho a tak ako mnohí mali len nečinne čakať, kým sa predseda vráti z výletu? Len preto, aby neboli označovaní za “pučistov”, čo si robia kampaň…? Takto chcete pracovať?!

Vraj sme chceli vymeniť predsedu

– Nie je to pravda. Marian Kotleba má úplne prirodzené právo viesť stranu, ktorú založil a vybudoval. Nikto z nás to nikdy nespochybňoval, a ani netúžil po jeho pozícii (veď je to robota ako za trest). To však neznamená, že sme všetci povinní tolerovať navždy všetko, dokonca aj to, s čím už nesúhlasíme. Nikdy sme nevolali a ani teraz nevoláme po výmene predsedu, radšej sme odišli.

Vraj sme v strane disponovali nejakými peniazmi, či dokonca niečo spreneverili

– Ďalšie klamstvo. Pýtajte si od šíriteľov takýchto klamstiev nejaké dôkazy a uvidíte, že žiadne nedostanete! Uvedieme protipríklad – napr. motivácia Andreja Medveckého  pritakávať predsedovi je uvedená vo výročnej správe na strane 17 hore v druhom riadku tabuľky (viac TU). Keď vám uvedieme dokument, tak je to dôkaz. Keby sme to len povedali, tak je to klebeta. Mohli by sme uviesť aj iné dôkazy, ale nechceme, lebo to nie je účelom tejto správy. Všetci predsa viete, že o peniazoch v strane rozhodoval vždy IBA predseda. Dokonca musel schvaľovať rozpočet aj na hocijaký dedinský guľáš, a aj preplácanie najmenšieho bločku trvalo často celé mesiace. Aj toto sme kritizovali, pretože sme zastávali názor, že predseda nemôže byť mikromanažér, ale musí dať funkcionárom normálny slušný rozpočet a dôveru. Čiže reči o tom, že Uhrík alebo Mazurek rozhodovali o nejakých peniazoch a spôsobili nejakú škodu sú iba sprosté klamstvá šírené naschvál v našej neprítomnosti, aby sme sa pred nimi nemohli brániť. Neverte im!

– Práve naopak, zlé narábanie vedenia strany so straníckymi financiami viedlo k tomu, že strana sa pred februárovými parlamentnými voľbami v roku 2020 dostala na mizinu a nemala z čoho platiť kampaň. Preto sme jej požičiavali zo svojich vlastných peňazí, pričom najväčšiu pôžičku strane vo výške 40000 eur poskytol práve Milan Uhrík – na to, aby bolo z čoho zaplatiť predvolebné bilboardy.

Strana vraj pomohla vybudovať Kulturblog

– Kulturblog bol vybudovaný výlučne z práce Miňa Mazureka a jeho tímu. Od strany nedostali nič. Technika z neúspešného Rádia Naše Slovensko išla Ferovi Drozdovi do Čadce, ktorý v prevádzke rádia nezávisle pokračoval. Dokonca si dovolíme tvrdiť, že Kulturblog je úspešný projekt práve preto, že naň nemala dosah strana a nezmyselné príkazy vedenia, pretože inak by dopadol rovnako neslávne ako všetky ostatné stranícke projekty – Rádio Naše Slovensko, Ľudová mládež, Prehľad správ, farma v Krupine, a vlastne všetko čo strana robila…

Vraj nám niekto zaplatil, aby sme odišli

– Absolútne klamstvo. Práve naopak – strana teraz platí ľuďom za to, aby ešte zostali (viď zvýšenie odmien “vzdorovitým” oblastným predsedom na tisíc eur mesačne). Ak by nám išlo o peniaze, zostali by sme v predsedníctve a len za novo pridelené odmeny z predsedníctva by sme si mohli do konca volebného obdobia kúpiť každý nový dom. Na tie peniaze však kašleme, teraz máme akurát tak viac starostí. Oveľa viac, ako na novom dome nám záleží na tom, aby mala konzervatívna politika na Slovensku perspektívu a dokázala niečo reálne zmeniť. Pretože tak, ako je strana nastavená teraz nezmení nikdy nič. A práve na zmysluplnosti našej činnosti nám záleží oveľa viac, ako na benefitoch a pozíciách v predsedníctve strany.

Požiadali sme o stanovisko “šéfa odídencov” Milana Uhríka. Za svojimi tvrdeniami v liste určenom členom ĽSNS si stojí dodnes. Viac sa však už k nemu nechce vyjadrovať:

“S členmi strany sme sa rozišli slušne a interne stranícke veci nebudeme verejne komentovať ani rozoberať, pretože by to nebolo korektné. Taktiež nebudeme potvrdzovať pravosť či nepravosť množstva správ, tvrdení a fám, ktoré sa objavujú na internete – je ich uz príliš veľa a množstvo z nich sú úplne výmysly. Po našom odchode nás tieto záležitosti nezaujímajú, rešpektujeme rozhodnutia vedenia a členov ĽS Nase Slovensko a aj napriek odlišným postojom chceme udržiavať s bývalými kolegami dobré vzťahy. Prvoradým cieľom pre nás je ochrániť Slovensko pred devastačnou politikou súčasnej vlády, a nie útočiť na ĽS Naše Slovensko,” povedal Uhrík pre Hlavné správy.

Oslovili sme aj hovorcu ĽSNS Martina Beluského, ktorý nám zaslal nasledovné stanovisko:

“Po odchode odídencov nedošlo v našej strane k žiadným podstatným zmenám v členskej základni. Oblastní predsedovia ako aj členovia strany vyjadrili svoju vernosť strane a lojalitu k nášmu predsedovi Marianovi Kotlebovi. Celý e-mail, ktorý odídenci poslali našim členom je kombináciou lži a poloprávd. Členovia strany dostali jednoznačné vysvetlenie a týmto je pre nás celá záležitosť uzavretá.”