Môj profil 
Predplatné
Vzhľadom na epické udalosti, ktoré formovali náš svet v roku 2018, sa zdá, že Žlté vesty – tisíce francúzskych občanov, ktorí vyšli do ulíc v Paríži, aby protestovali proti nárastu nerovnosti – by mali byť voľbou číslo jedna pre magazín Financial Times (FT) ako “osobnosť roka”. Namiesto toho bol tento titul udelený miliardárovi a globalizátorovi Georgovi Sorosovi, ktorý pravdepodobne viac zasahoval do záležitostí moderných demokratických štátov ako ktorákoľvek iná osoba na tejto planéte.
“Možno, že kontroverzná nominácia FT bola pokusom podporiť a konsolidovať neoliberálne sily v čase, keď populizmus a nastupujúci nacionalizmus zametá planétou,” píše novinár Bridge. Šokujúce obrazy, ktoré prichádzajú z Francúzska, poskytujú jasný obraz, kde sa môžeme dostať, ak budú globalizátori naďalej podkopávať národný štát.
Nie je podľa neho tajomstvom, že neoliberalizmus neúnavne sleduje vznik globalizovaného sveta bez hraníc, kde práca, produkty a služby podliehajú skrytej ruke voľného trhu. “Čo je však menej často spomenínané, je, že tento systém sa oveľa viac zaoberá podporou blahobytu korporácií a kovbojských kapitalistov než pomoci priemernému človeku na ulici.” V skutočnosti mnohé z najsilnejších spoločností na svete dnes zmutovali do “supersily bez štátnej príslušnosti”, zatiaľ čo spotrebitelia sú nútení čeliť úsporným opatreniam a klesajúcej životnej úrovni. Rok 2018 by mohol byť považovaný za bod zlomu, keď sa začal masový pohyb proti týmto ťažkým podmienkam.
Od roku 2015, kedy nemecká kancelárka Angela Merkelová povolila príchod stovkám tisíc nelegálnych migrantov do Nemecka a do EÚ, sa zvyšovalo znepokojenie v Európskej únii, ktoré možno najlepšie ilustrovať na hnutí Brexit. Jednoducho, mnohých ľudí začína globalizmus unavovať, najmä keď sa objavujú správy o lákaní migrantov finančnými stimulmi.
Ak chce hlavný podporovateľ globalizmu George Soros zmierniť ťažkú situáciu migrantov, prečo si myslí, že ich premiestnenie do európskych krajín je tým správnym riešením? Čoraz zreteľnejšie sa prejavuje odvrátená a málo prezentovaná stránka, že napríklad vo Švédsku či Francúzsku sa ukázalo, že úsilie o asimiláciu ľudí z veľmi odlišných kultúr, náboženstiev a prostredí je mimoriadne zložitý projekt, ktorého úspech sa nedá zaručiť.
Jasným a pre mnohých znepokojujúcim dôsledkom európskych otvorených hraníc je nárast pravicových politických hnutí. V skutočnosti, niektorí z najtvrdších kritikov “plánu Merkelovej” vznikli v Maďarsku, kde prezident Viktor Orban hovorí o budovaní “kresťanskej demokracie zakorenenej v európskych tradíciách.”
Orban jednoducho reaguje na demokratickú vôľu jeho ľudu, ktorý je veľmi konzervatívny, no Európsky parlament hlasoval za to, že krajina má byť za takúto rétoriku potrestaná. Tento krok ukazuje, že Brusel, okrem toho, že nedodržiava demokratické zásady, má len veľmi málo nástrojov na riešenie nárastu pravicových sentimentov, ktoré vytvorili jeho vlastné zavádzajúce politiky.
Tu je potrebné znova spomenúť, že Soros, ktorý nemá žiadny politický mandát od európskych voličov, neustále vystupuje v prospech globalizačných iniciatív prostredníctvom jeho Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF), ktorá má vážny vplyv po tom, ako do nej nalial 18 miliárd dolárov z vlastných zdrojov, čím sa stala jednou z najvplyvnejších mimovládnych organizácií na svete.
Soros sa so znechutením vyjadruje ku krajinám EÚ – aj ku svojmu rodnému Maďarsku – za to, že sa pokúsili chrániť svoje územie vytvorením hraničných bariér, o ktorých sa domnieva, že porušujú ľudské práva migrantov (zriedka kedy však hovorí o filantropii a ľudských právach domáceho obyvateľstva). Podľa slov samotného milardára Sorosa: “Migračné politiky ako napríklad budovanie hraničných plotov, budú nielen ďalej rozdeľovať úniu; taktiež vážne poškodzujú európske ekonomiky a podkopávajú globálne štandardy ľudských práv. ”
Prostredníctvom siete svojich podporovateľov v radoch poslancov EP, ktorí presadzujú jeho liberálnu filozofiu, Soros tvrdí, že EÚ by mala minúť 30 miliárd eur, aby “každoročne prispela najmenej 300 000 utečencom”. A tieto financie samozrejme majú zaplatiť bežní Európania. “Na financovanie sa budú musieť skôr či neskôr vyrubiť nové európske dane,” pripúšťa Soros.
Táto poznámka je veľmi zaujímavá vo svetle nedávnych francúzskych protestov, ktoré boli vyvolané plánom Emmanuela Macrona uvaliť novú daň z pohonných hmôt. Francúzsky vodca, bývalý investičný bankár, sa pokúša získať späť finančné prostriedky použité na podporu prílivu nových azylantov do svojej krajiny? Otázka sa javí ako relevantná a dosť vysvetľuje pretrvávajúce nepokoje.
.jpg)
