Migračný pakt zastavený na poľsko-maďarských Termopylách

Bratislava 2. júla 2023 (HSP/Europeanconservative/Foto:TASR/AP-Virginia Mayo)

Debata trvala celú noc a nasledujúce ráno, ale napriek osobným prosbám a tlaku lídrov vplyvných členských štátov Morawiecki a Orbán nedokázali ustúpiť v otázke vetovania relokácií migrantov, píše Tamás Orbán pre The European Conservative

Samit Európskej rady sa skončil v piatok 30. júna bez spoločného uzavretia Paktu o azyle a migrácii po tom, ako Poľsko a Maďarsko zostali pevné vo svojom záväzku vetovať balík v súvislosti so systémom núteného premiestňovania migrantov, ktorý ostatné krajiny neochvejne žiadali zachovať bez toho, aby stredoeurópskym krajinám udelili výnimku. Nie je jasné, či sa pakt bude uplatňovať bez spoločného súhlasu členských štátov, ale aj keby sa tak stalo, tieto dve krajiny prisľúbili, že ho nebudú dodržiavať.

Our writer, @TamasOrbanEC giving a quick recap after the #EUCO Summit failed to reach an agreement on the #MigrationPact.

Reklama

For more information, check out our article below. pic.twitter.com/HRBUMwY57w

— The European Conservative (@EuroConOfficial) June 30, 2023

To, čo sa začalo ako priateľské stretnutie vedúcich predstaviteľov EÚ, prinieslo rýchle výsledky vo väčšine diskutovaných politických oblastí. Na konci prvého dňa sa však samit EUCO zmenil na vášnivé diskusie a nakoniec na zdanlivo neprekonateľnú politickú patovú situáciu. Keď sa nad Bruselom zotmelo, na stole zostal len jeden dokument: pakt o migrácii.

Poľsko aj Maďarsko prisľúbili, že budú pakt vetovať, ak sa nedosiahne priaznivejší kompromis v súvislosti s plánovaným “mechanizmom povinnej solidarity” – nástrojom, ktorý by nútil krajiny vybrať si medzi prijatím relokovaných žiadateľov o azyl do svojej krajiny alebo platbou 22 000 EUR za každého migranta do spoločného fondu EÚ.

Netreba dodávať, že dve stredoeurópske krajiny – ktoré sú od roku 2015 na čele boja proti povinnému prerozdeľovaniu migrantov – nepovažujú túto voľbu za prijateľný kompromis, ale za jasné porušenie svojej suverenity spojené s hrozbou finančných trestov.

Bitka v mesačnom svite

V neskorých hodinách štvrtkovej rozpravy poľský premiér Mateusz Morawiecki a jeho maďarský kolega Viktor Orbán kolo po kole odmietali dohodu podpísať a sľubovali, že celý pakt zablokujú, ak nedostanú záruky výnimiek zo systému prerozdeľovania migrantov.

🇵🇱🇪🇺 PM @MorawieckiM ahead of the #EUCO summit in #Brussels: Today at the @EUCouncil I will present the Europe of Secure #Borders plan. pic.twitter.com/Ht7ilSmp3Q

Reklama

— Chancellery of the Prime Minister of Poland (@PremierRP_en) June 29, 2023

V jednom momente bola diskusia za okrúhlym stolom prerušená, zatiaľ čo sa nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emanuel Macron a predseda Európskej rady Charles Michel snažili presvedčiť poľsko-maďarské duo na súkromných rokovaniach. Ani im sa však nepodarilo preraziť, keďže dvojica bola pevne rozhodnutá dohodu zablokovať.

Nakoniec bolo stretnutie okolo jednej hodiny ráno zrušené bez záveru a lídri odišli domov s prísľubom, že sa o to pokúsia opäť na druhý deň.

Ide o vyslanie posolstva

Aspoň niektorí z vedúcich predstaviteľov konečne začali chápať jadro problému. V očiach dvojice mechanizmus solidarity sám osebe oprávňuje na veto, ale nie je to jediný problém. Skutočne urážlivé je, že o predbežnej dohode o Pakte o migrácii rozhodli vnútorní ministri hlasovaním kvalifikovanou väčšinou – nie jednomyseľne -, pričom ju podporilo len 20 krajín, päť sa zdržalo hlasovania a dve (hádate správne) hlasovali proti.

Pakt o migrácii (so zahrnutím nútených relokácií) by sa napokon ani nedostal na rokovací stôl samitu, keby Poľsku a Maďarsku nebolo odopreté právo veta, takže dvojica nemala inú možnosť, ako ho na samite napadnúť.

“To, o čo dnes išlo, nebol pakt o migrácii,” povedal holandský premiér Mark Rutte, keď opúšťal rokovaciu sálu Rady, “ale to, že Maďarsku a Poľsku sa nepáči spôsob, akým sa o pakte o migrácii rozhodlo.” Presne tak, Sherlock.

Význam zrušenia požiadavky jednomyseľnosti vysvetlil aj Gladden Pappin, prezident Maďarského inštitútu pre medzinárodné záležitosti, vo svojom nedávnom komentári:

Zmena postupu EÚ pri zavádzaní nového systému kvót znamená výrazný odklon od normy a predznamenáva ešte federálnejšiu víziu európskej budúcnosti. A ukazuje, že Európska únia je pripravená vzdať sa získavania súhlasu svojich členských štátov pri svojich najdôležitejších rozhodnutiach.

V praxi tak bremeno nového návrhu neponesú štáty, ktoré ho podporili, ale tie, ktoré ho nepodporili. Napriek zdanlivému konsenzu by návrh zrušil základnú právomoc členských štátov.

Demokracia v praxi

Napriek tomu podľa lídrov, ktorí prišli na druhý deň, absencia záveru o pakte neznamená, že pôvodná dohoda zaniká – aj keď sa aj iné členské štáty vrátane Nemecka a Francúzska (pokiaľ ide o klímu a energetiku) rozhodli nedodržiavať rozhodnutia prijaté kvalifikovanou väčšinou.

“Bolo rozhodnuté. Nemôžeme sa vrátiť a povedať ‘nie, nie, nesúhlasíme’, pretože potom každý otvorí zoznam všetkých rozhodnutí, ktoré sme prijali za posledných desať rokov,” zamyslel sa pred novinármi Xavier Bettel z Luxemburska, čím navodil dojem, že Poľsko a Maďarsko pakt pôvodne podporili a teraz zrazu zmenili názor – hoci všetci vedia, že to tak nebolo.

Poľsko a Maďarsko pochopiteľne presadzujú nielen vylúčenie nútených relokácií, ale aj spoločné uznesenie, ktoré by stanovilo požiadavku jednomyseľnosti pri všetkých ďalších rozhodnutiach o migrácii. Je zrejmé, že to ostatní lídri neradi podporujú, pretože by to znamenalo, že každé rozhodnutie by sa hneď na začiatku dostalo do slepej uličky, pokiaľ sa nenaučia robiť kompromisy a nezačnú rešpektovať suverenitu ostatných.

Meloniová ako záchrana?

Talianska premiérka Giorgia Meloniová sa postavila do pozície mosta medzi Východom a Západom a na okraj druhého dňa sa pokúsila presvedčiť Morawieckého a Orbána, aby podpísali pakt o migrácii.

Jej vyslanie má zmysel: konzervatívna premiérka má s oboma lídrami mimoriadne priateľské vzťahy, ale keďže zastupuje frontovú krajinu (ktorá z mechanizmu solidarity iba profituje), jej záujmom je čo najskôr dohodu dokončiť.

Nakoniec sa zdá, že ani Meloniová nedokázala zmieriť dva zásadne odlišné názory. Samit sa skončil bez spoločného schválenia migračného balíka.

Čo sa stane teraz?

Napriek tomu, že západní lídri tvrdia, že o migračnom pakte bolo rozhodnuté – či už s podporou samitu, alebo bez nej – situácia v skutočnosti nie je taká jednoduchá.

Skutočnosť, že samit sa skončil bez spoločného uznesenia, vrhá celú spoločnú azylovú politiku do neistoty. Zdá sa, že Brusel je natoľko rozpačitý z toho, že stretnutie neprinieslo žiadne výsledky, že predseda Rady Charles Michel dokonca na záver zrušil svoju tradičnú tlačovú konferenciu a vedúci predstavitelia EÚ sa začali rozchádzať bez toho, aby ktokoľvek vedel, čo presne zo situácie do budúcnosti vyplýva.

Zatiaľ vieme len toľko, že diskusia bude pokračovať aj v budúcnosti a vykonávanie Paktu o migrácii sa pravdepodobne odloží, kým sa nedosiahne kompromis. Ak Brusel pristúpi k jeho implementácii bez jednomyseľného súhlasu, bude riskovať otvorenú vzburu dvoch krajín, ktoré už predtým vyhlásili, že mechanizmus solidarity jednoducho nebudú dodržiavať, aj keby bol prijatý.

PREČÍTAJTE SI EŠTE

Migračný pakt EÚ znamená, že migranti z Nemecka budú posielaní do Poľska a Maďarska a aj na Slovensko

Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko sú jednotne proti migračnému paktu EÚ. Ktoré jediné krajiny však hlasovali proti?