Veľa otázok sa kladie o stave aliancie Vyšehradskej štvorky (V4), ktorú tvoria Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. Vojna bola pre V4 veľkým problémom, keďže Maďarsko zaujalo veľmi odlišný postoj ako zvyšok skupiny. Česko a Slovensko prešli obdobím politických turbulencií, pričom postoj k vojne sa stal vnútropolitickou otázkou.

Aj preto sa summit V4, ktorý sa uskutočnil 26. júna v Bratislave, očakával s určitými obavami. Zo samitu vyplynul jasný signál, že napriek otrasom z minulého roka skupina V4 opäť dospieva k niektorým spoločným pozíciám.

To sa, samozrejme, netýkalo vojny. Poľsko, Česko a Slovensko sa sústredili na pomoc Ukrajine. Viktor Orbán medzitým povedal, že hoci chce spolupracovať s EÚ, Maďarsko má vlastnú zahraničnú politiku, ktorú nie je ochotné obetovať, a že jeho krajina sa bude „naďalej usilovať o mier“.

Rozdiely sa vyskytli aj v otázke energetickej politiky, kde Maďarsko nevyjadrilo žiadne nadšenie pre zníženie závislosti od ruských fosílnych palív. Štyria premiéri sa však zhodli na tom, že klimatické politiky sa nesmú realizovať s cieľom poškodiť priemysel, ale pre priemysel a spolu s ním. Poľský premiér Mateusz Morawiecki dodal, že príliš prudká transformácia by mohla poškodiť región tým, že by prinútila niektoré spoločnosti presunúť svoju výrobu mimo Európy.

PM @MorawieckiM in #Bratislava: In recent months, many people have focused on what divides us within the Visegrad Group #V4. We met today and had a lot of topics that unite us and we focused on them above all. pic.twitter.com/VroqMlYNVz

— Chancellery of the Prime Minister of Poland (@PremierRP_en) June 26, 2023

V centre pozornosti bola otázka migrácie. Slovenský premiér Ľudovít Ódor povedal, že EÚ musí nájsť kompromis v otázke migrácie, ale musí to byť kompromis, v ktorom budú chránené vonkajšie hranice EÚ. Dodal, že celá skupina odmietla myšlienku povinných kvót.

Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána je problém riešiteľný, ak EÚ prijme maďarskú politiku, podľa ktorej žiadatelia o azyl podávajú svoje žiadosti na hraniciach a čakajú na ich posúdenie. Zároveň uviedol, že počty navrhnuté na premiestnenie sú veľmi nízke a problém nevyriešia.

Český premiér Petr Fiala povedal, že relokácia nie je riešením a že nelegálni migranti sa musia vrátiť do krajín svojho pôvodu. Poľský premiér Morawiecki sa domnieval, že štáty V4 obstáli v skúške pomoci utečencom utekajúcim pred vojnou. Nemali by však pomáhať uľahčovať obchodovanie s ľuďmi a teroristickým organizáciám, a preto boli krajiny V4 proti kvótam migrantov na relokáciu.

Morawiecki dodal, že migračná politika je kľúčovou súčasťou suverenity štátu a že štát musí byť schopný chrániť svoje vlastné hranice. Uviedol, že Poľsko sa z toho poučilo po pokusoch Bieloruska viesť hybridnú vojnu prostredníctvom uľahčovania nelegálnej migrácie cez poľské hranice.

Napriek dohode o migračnom pakte na samite V4 však nebolo jasné, či štáty V4 vypracujú spoločné stanovisko na nadchádzajúcom samite EÚ. Ešte dôležitejšie však je, že v Rade Európskej únie proti paktu hlasovali iba Poľsko a Maďarsko.

Zdá sa, že tieto štyri krajiny sa stále rozchádzajú v názoroch na taktiku. Nemci vyvíjajú silný tlak a netajia, že pakt o migrácii je v ich záujme. Česko a Slovensko sa tak možno chcú vyhnúť konfrontácii v tejto otázke a myslia si, že budú môcť ľahko využiť navrhovanú výnimku pre krajiny, ktoré už prijímali utečencov.

Viac sa dočítate

Drvivá väčšina Poliakov odmieta nový návrh EÚ o kvótach pre migrantov. Vláda reaguje